MOTIVUJE: Český samuraj našiel šťastie v spojení vášne s úctou k prírode

Samuraj je známy nielen ako nebojácny bojovník, ktorý bojoval počas rôznych stredovekých vojen. Japonsko bolo vtedy rozdelené na veľké množstvo znepriatelených klanov, ktoré navzájom súperili. Mali na sebe špecifické brnenie, čím sú rozoznateľní od iných vojakov. Vyznačovali sa však aj veľkou úctou k prírode.

Naproti snu

Čecha Jakuba Zemana hrdinovia z Krajiny vychádzajúceho slnka vždy veľmi zaujímali. Aj preto si vybudoval v sebe schopnosť ísť nebojácne a tvrdo za svojím snom. Vypestoval si k umeniu boja dokonca až takú veľkú vášeň, že dnes o ňom hovoria ako o českom samurajovi. Už od 14. roku svojho života sa už venoval rôznym bojovým umeniam, ktoré ho priam fascinovali.

Karate

Začal práve tým najznámejším. „Od roku 1987 som sa venoval bojovému umeniu karate a začal som sa tak o to Japonsko zaujímať širšie, prečítal som si vtedy dostupnú literatúru,“ vysvetlil v rozhovore pre Českú televíziu.

„Keď som bol na strednej škole, začal som sa na jazykovej škole učiť japonsky,“ vysvetlil pre TV Barandov. Ako o českom samurajovi o ňom hovorí celé okolie, ako aj médiá. No on dodáva, že je to skôr akési zveličenie, keďže samurajom zväčša mohol byť iba Japonec. No najdôležitejšie je, že išlo zväčša o dedičný titul.

Manželka Japonka

„Výraz samuraj pochádza od slovesa samurau, čo znamená robiť asistenciu urodzenému človeku,“ vysvetlil rodák z Prahy, ktorý bol Japonskom až tak uchvátený, že študoval vedu o Japonsku a v ikonickej krajine sakúr a gejší si dokonca našiel aj manželku. „Stretla som sa s manželom na Karlovej univerzite,“ vysvetlila Kayoko pre TV Barrandow.

Japonské bývanie

Ako sa Jakub Zeman vyjadril v inom z videí, jedia rovnako českú ako i japonskú stravu. A manželke vyhovuje, že prakticky skoro všetko majú v japonskom štýle, čo jej pripomína domovinu. Komunikujú spolu prevažne po japonsky. A to napriek tomu, že štúdium japonológie na fakulte nedokončil. „Pretože som od teórie utiekol k praxi, keď som sa do Japonska priženil,“ dodal.

Tlmočník i učiteľ

Jednou z vecí, ktorej sa dnes okrem tlmočenia venuje, je predvádzanie, ale aj učenie rôznych bojových techník spojených so samurajmi. V Hodoníne napríklad zorganizoval výstavu s názvom Pocta japonskému meču.

Samurajská česť

Samurajov v minulosti považovali za vyššiu spoločenskú vrstvu. Zeman pripomína, že boli akousi vojenskou šľachtou. Zaujímavosťou je, že jednotliví samuraji sa hierarchicky líšili podľa spoločenského postavenia. Každopádne sa od nich môžeme naučiť mnoho dobrého, lebo zväčša striktne rešpektovali svoj kódex.

Bez peňazí

Samuraji dokonca nechceli ani príliš holdovať konzumu. Napríklad od 15. storočia „samuraj v podstate bol daimjó, alebo knieža, čo bol vlastne šľachtic, ktorý mal ročný príjem viac než 10-tisíc koku ryže, jedna koku to bolo 1,8 hektolitrov a to bolo toľko ryže, koľko zjedol vtedajší Japonec po dobu jedného roku,“ doplnil pre Reflex.

Čím pohŕdali?

Jakub Zeman dodal aj zaujímavé vysvetlenie, prečo výplatu videli len v ryži. Pomerne nečakaným vysvetlením bola ich neochota viesť prílišný konzumný život, ale byť viacej spätí s prírodou. „Samurajovia po celú dobu svojej existencie peniazmi skôr pohŕdali."

V meste Edo

Neskôr však zistili, že bez peňazí nedokážu fungovať vo vtedajšom Tokiu, ktoré sa vtedy ešte nazývalo Edo a museli sa kvôli istému nariadeniu nachádzať práve tam. Preto si najali akýchsi osobných bankárov, ktorí im vymieňali ryžu práve za mince.

Väčšinou dedične

Zeman v rozhovore pre český magazín Reflex vysvetlil aj spôsob, akým bolo možné stať sa samurajom. „Občas, veľmi vzácne, niekto mohol získať samurajský titul za zásluhy, keď to bol napríklad nejaký významný umelec, alebo tak, ale vo väčšine prípadov to bolo v podstate ako šľachta, bolo to dedičné, človek sa narodil ako samuraj a zomrel ako samuraj.“

Teória i prax

Špecifický bol typ samurajov róninov, teda tých, ktorí prišli o svojho pána. Legendárnym je príbeh o 47 róninoch. Jakub Zeman budí dojem samuraja navonok, keďže sa tak vizuálne štylizuje, rovnako tiež predvádza samurajské bojové umenia, ktoré perfektne ovláda.

Ako encyklopédia

No je to hlavne jeho znalosťami, keď pôsobí vyslovene ako chodiaca encyklopédia. Je až neuveriteľné, aké veľké množstvo pojmov, ich vysvetlení či príbehov s nimi spojených, ktoré dokonale ovláda. Pritom pridáva zaujímavosť, že v časoch vojen bolo až deväť z desiatich samurajov negramotných.

Bušidó

Ak však bola doba, keď sa nebojovali, všetko sa zmenilo. Kým nižší samuraji sa venovali výlučne boju, tak na tých s vyššou hodnosťou prišlo aj umenie, napríklad sa učili špecifické divadlo s názvom "Nó". Ale najdôležitejšia vec, ktorú musel japonský bojovník ovládať, bolo bušidó (cesta bojovníka), teda kódex.

Ľudskosť i čestnosť

Samuraji museli byť aj ľudskí, spravodliví, čestní i dôveryhodní. Znepriatelené japonské klany dokázal uzmieriť až šógun Tokugawa, keď sa tieto cnosti vyžadovali oveľa viac. Aby sa však samuraji uplatnili aj v dobe mieru, ponúkol im, aby pôsobili napríklad ako učitelia či úradníci. Dnes už samuraji neexistujú.

Český samuraj

Sám Jakub Zeman je teda samurajom len akoby naoko. Pracuje ako tlmočník i prekladateľ pre jednu japonskú firmu, kde zažil aj ukážku pracovitosti ale i pomoci medzi kolegami. „Etický kódex samuraja nie je o bojovom umení, ale je to o tom mať harmóniu sám so sebou, ako aj s ostatnými ľuďmi, v širšom ponímaní s prírodou, vesmírom,“ uzavrel milovník krajiny gejší, sakúr, nindžov či samurajov.

Prečítajte si aj o zaujímavom japonskom meste Iga-Ueno, ktoré je považované za hlavné mesto nindžov, ale odporúčame aj článok o magickom meste Nara, ktoré bolo prvou japonskou metropolou a dominantnú úlohu v ňom majú tieto zaujímavé zvieratá.