Nikdy nie si tak ďaleko, aby si sa nemohol vrátiť k Bohu

Spôsob nie je iba jeden, zatiaľ čo výsledok býva rovnaký. Vzdialenosť medzi človekom a Bohom zapríčiňuje väčšinou hriech. Niečo sa stane, prehrmí obrovská chyba a začne sa namýšľať, že nie je cesta späť.

Nejaký vnútorný pocit oklame, že Boh viac nemá záujem o vzťah a že do jeho blízkosti môže vstupovať len niekto s charakterom čistým ako sneh.

Hnev
Odcudzenie tiež vzniká vďaka hnevu. Do života sa prirúti tragédia a ten, čo ju zažije, si kladie otázku: "No tak, Bože, kde vlastne si a prečo nič neurobíš?"

V prvom prípade nasleduje hanba a sebakritika, v tom druhom zasa depresia a osamelosť, ktorú sprevádza aj zdanie krivdy. Neskôr by sa aj chcelo vrátiť, lebo srdce pomaly chradne, ale strach z odmietnutia je priveľký.  Nech je už tak či onak, Podobenstvo o stratenom synovi je však ako hojivá masť na dušu.

Niečo sa mu nepáčilo
Istý otec mal dvoch synov. O obidvoch sa riadne staral, ani jeden netrpel núdzou. Chleba bolo dostatok, ani ruky nezaháľali, pretože práca sa vždy nejaká našla.

Jednému z nich, tomu mladšiemu, sa však čosi nepáčilo. Možno sa trápil pre stereotyp, pretože ho železný zvyk škrtil a nedal mu slobodne sa nadýchnuť.

Mohlo by vás zaujímať: Čo Boh predpovedal o dnešnej dobe?

Možno sa k nemu doniesli chýry o iných miestach, kde sa všetko leskne a nálada nie je nikdy otupná. Vypýtal si teda od otca diel dedičstva, ktorý mu pripadol a otec, spravodlivý a do ničoho nenútiaci, vzal majetok a rozdelil peniaze medzi bratov.

Kým starší ostával v bezpečí domova, ten mladší vzal majetok a opustil rodinné zázemie. Vybral sa skúsiť šťastie, na vlastnej koži pocítiť závan malomyselnosti.

Tvrdý pád
Prácu nemal nijakú, najväčším cieľom sa mu stalo zabávať sa. Tancovať, kým bude mať nohy, piť, kým bude k dispozícii dosť mincí, aby mu nalievali. Ako rýchlo zabudol na to, že pokiaľ sa on nepričiní o lepšiu výšku majetku, sám neporastie.

A tak sa míňalo, hýrilo a priatelilo, až kým nepremrhal všetko-všetučko. Zronený a asi aj dosť ponížený, hľadal si zamestnanie, až si ho napokon našiel. Vyberať si nemohol, musel pásť svine. Mučil ho hlad, samota a zaiste aj výčitky svedomia.

Načrel na dno duše a prišiel k poznaniu, že by mohol slúžiť ako robotník u svojho otca. Ten sa predsa vždy dobre staral o zamestnancov. On sa teraz živí zvyškami po sviniach, ale tam, u otca, by mohol byť nenápadný nádeník. Vstal teda a vykročil k nemu.

Prečítajte si viac: Boh je pripravený rozsvietiť hviezdu len pre jedno zlomené srdce

Nie som viac hoden
Kým sa syn trýznil vinou, otec ho nielenže vyzeral, ale vyšiel mu naproti. Čo na tom, že ho predtým opustil a vymenil za hľadanie akéhosi povrchného šťastia?

Veď je to jeho dieťa a on bol pripravený uchopiť ho do dlaní. Len čo ho syn zbadal, pokoril sa a žiadal, aby mu smel slúžiť. Necítil sa byť viac dieťaťom, naopak, v objatí hanby vravel, ako už viac nie je hoden nazývať sa synom.

Otec však rozkázal sluhom, aby ho zaodeli do krásnych šiat a na ruku aby mu dali prsteň. Vystrojil velikú hostinu, kde sa slávil život. Pretože tento jeho chlapec bol mŕtvy, ale ožil, stratil sa, ale opäť sa našiel.

Kedykoľvek vznikne pochybnosť, či sa môže a či nemôže vrátiť späť k Bohu, nech sa pripomenie podobenstvo. Nie je to totiž príbeh napísaný len tak. Vyrozprával ho Ježiš, aby ním poukázal, akú lásku Boh má. Nikto nemiluje viac ako on.