Aj Igor Matovič hovorí, že nielen z chleba je človek živý

Je skutočne také nutné, aby veriaci navštevovali cirkev? Veď modliť sa dá predsa kdekoľvek a kedykoľvek, Boh nie je obmedzený časovo a ani priestorovo.

Povedal to Ježiš
Zaujímavosťou je, že premiér status ukončil hashtagom nielen z chleba je človek živý, čím poukazuje priamo na pasáž v Biblii.
Ježiš, teda ten, kto je autorom myšlienky, tým dal najavo skutočnosť, že jedinec potrebuje nielen stravu pre telo, ale aj pokrm pre dušu. Je to dôležité, aby sa život nepodobal na prázdne prežívanie, a aby mohol byť naplno žitý.

Áno, aj trávený čas doma s Bohom je nesmierne podstatný a nenahraditeľný. Avšak bez zaradenia sa do komunity je kresťan absolútne stratený. Mohla by som vymenovať najmenej tisíc dôvodov, prečo to tak je, no myslím si, že najlepšie to vyjadrí skúsenosť tých, čo sa k Bohu hlásia a spoznali ho aj vďaka inštitúcii zvanej cirkev.

Telefonát
Jedného dňa jej zatelefonovali rodičia a oznámili správu, o ktorej by jakživ nepredpokladala, že ju niekedy bude počuť. Jej brat spáchal samovraždu, čím zlomil niekoľko sŕdc naraz.
„Nevedela som, čo mám robiť, pretože to bol človek, na ktorého som sa mohla obrátiť v čase núdze. Vždy, keď sa niečo stalo, dobré alebo aj zlé, bol to prvý človek, ktorému som zavolala.

Našťastie som mala komunitu ľudí, s ktorou som mohla fungovať ďalej. Do hodiny prišli za mnou štyria kamaráti z cirkvi, aby boli so mnou. A to, čo sa stalo počas nasledujúcich týždňov a mesiacov, bolo neuveriteľné. Niektorí prišli ku mne a nechali ma plakať. Iní ma vytiahli von a rozosmiali ma. Niektorí mi zabezpečovali jedlo. Iní poskytli dary pre charitu na počesť môjho brata. Iní mi dokonca na Vianoce vyzdobili byt, aby ma privítali, keď som sa vrátila z náročnej cesty. Moji priatelia robili to, čím ich Boh obdaril, aby sa o mňa v tom čase dokázali postarať."

Nie je to sólová činnosť
A ak by ani toto nestačilo ako dôkaz, nech na zdôraznenie poslúžia aj výroky veriacich navštevujúcich evanjelickú cirkev metodistickú.
„Na bohoslužby chodím s radosťou, pretože sa tam stretnem s priateľmi, ktorých mám veľmi rada a zálěží mi na nich. Je síce pravda, že Boh je všadeprítomný a modliť sa či uctievať Ho môžeme kdekoľvek, ale nič nenahradí to, keď spoločne chválime Boha piesňami a môžeme jeden druhého povzbudiť. Milujem spoločenstvo a kresťanstvo nie je sólo šport," hovorí Barborka, ktorá má len čosi vyše dvadsať rokov.

„Keď som v cirkvi, mám pocit, že som na mieste, kam patrím. Mám veľa priateľov aj takých, ktorí sa k žiadnej viere nehlásia a nikdy ich do ničoho nenútim a neodsudzujem, Boh dal predsa každému slobodnú vôľu. Ale nedá sa porovnať to, keď som v spoločnosti niekoho, kto zdieľa rovnaké hodnoty ako ja. Môžem povedať, že sa budem modliť alebo hovoriť o svojej skúsenosti s Bohom a nikto ma tam nevysmeje, lebo presne vedia, o čom to je. Jednoducho tam funguje porozumenie," vraví 31-ročná žena.

Aj v minulosti to tak bolo
A napokon prinášam názor trojice žien, z ktorej každá má vlastnú príčinu, prečo sa v nedeľu ponáhľa na bohoslužbu.
„Človek k životu potrebuje veľa povzbudenia a veľa pekných slov a to ja dostávam v cirkvi." 
„Boh zasľúbil v cirkvi svoju špeciálnu prítomnosť. A aj v minulosti to tak bolo, že keď ľudia počuli, kde sa Ježiš nachádza, utekali za ním z rôznych miest, aby ich potešil či uzdravil. To isté robíme aj my."
„Spoločenstvo veriacich nám dáva silu a naša viera rastie."