Podľa Slovenskej lekárskej komory (SLK) nie je v celoplošnom testovaní obyvateľstva na prítomnosť koronavírusu význam ani úžitok.Lekárska komora pri plánovanom plošnom testovaní vidí skôr riziká.
Podľa Slovenskej lekárskej komory (SLK) nie je v celoplošnom testovaní obyvateľstva na prítomnosť koronavírusu význam ani úžitok. Vvjadril sa tak pre televíziu TA3 prezident komory Marian Kollár.
Lekárska komora pri plánovanom plošnom testovaní vidí skôr riziká. Najväčší problémom je personálne obsadenie zdravotníkmi. Prezident komory upozornil, že ide o hromadnú akciu, kde sa stretne na jednom mieste veľké množstvo ľudí, a tak hrozí vyššia možnosť nákazy. Rizikom je tiež šírenie britskej mutácie koronavírusu, ktorá je oveľa infekčnejšia a pri takej hromadnej akcii, ako je celoplošné testovanie, by mohla negatívne ovplyvniť pandémiu. Aký význam by teda mali tzv. sociálne bubliny, ktoré mali byť aplikované počas sviatkov, či lockdown?
"Slovenská lekárska komora zastáva stanovisko, že testovať treba, ale len lokálne a v regiónoch s výrazne vyššou premorenosťou," uviedol jej prezident.
Lokálne cielené testovania v ohniskách podľa Kollára komora podporí.
Na stretnutí s ministrom zdravotníctva Marekom Krajčím okrem plošného testovania preberali aj tému odškodnena pracovníkov v zdravotníctve, ktorí boli nejakým spôsobom poškodení či nastala ujma na zdraví, alebo došlo k úmrtiu, uviedol šéf lekárskej komory, "Hovorili sme aj o PN-kách, ktoré by mali byť automaticky hradené 100 percentami, nie 70 až 80 percentami zo Sociálnej poisťovne," doplnil Kollár. S ministrom sa zaoberali i otázkou, čo čaká slovenské zdravotníctvo po pandémii.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies