Bolo to celkom obyčajné ráno. Nič nenasvedčovalo tomu, že sa má niečí život ocitnúť v troskách. Ale koniec koncov, tak to býva vždy - zmena sa dostaví, keď na ňu nie je nikto pripravený. Došlo k nehode.
Nič nenasvedčovalo tomu, že sa má niečí život ocitnúť v troskách. Ale koniec koncov, tak to býva vždy - zmena sa dostaví, keď na ňu nie je nikto pripravený.
Došlo k nehode. Naštartovala auto, spokojne sa posadila a zamierila k budove školy. Študovala v maturitnom ročníku, mal to byť pamätný a významný rok. Do cieľa sa však nedostala. Stala sa obeťou nehody a okamžite bola prevezená do nemocnice. Nevnímala vôbec nič, upadla do kómy. Lekári ju presúvali od jedného prístroja k druhému, aby zistili, čo presne sa deje v jej tele. Napokon prišli na diagnózu s názvom difúzne axonálne poranenie mozgu. V hrubej forme, teda takej, aby jej porozumel každý, to znamená, že jej mozog bol skrz-naskrz pomliaždený a šanca, že sa ešte niekedy preberie z kómy bola minimálna.Zostala im len jedna možnosť.
Priam hrôzostrašná vyhliadka priviedla rodinu a jej priateľov ešte bližšie k Bohu. Všetci sa za ňu kolektívne modlili, na facebooku bola vytvorená reťaz a označilo sa kto a kedy bude prosiť Boha o zázrak. Na jej podporu dokonca vznikli tričká, na ktorých bolo vytlačené, čo sa stalo, a tak sa pridávali aj cudzí ľudia, čo boli ochotní pristupovať k Stvoriteľovi s vrúcnou prosbou.
Trvalo to osem dní a ona sa napokon prebudila. Bolo to ťažké. Pochopiteľne,čas po prebudení bol náročný, bolo potrebné sa so všeličím vyrovnať a vzbudiť v sebe bojovnosť.
„Nepamätám si presne na všetko, čo sa stalo v deň, keď som otvorila oči. Mala som pocit, akoby som mala vygumovaný mozog. Moje prvé spomienky sa točia okolo nového života v rehabilitačnom centre, no aj to sú skôr len také hmlisté tiene spomienok. Pamätám si len slzy, milé sestry a terapeutov, nič iné," hovorí dievčina, ktorá je dôkazom toho, že zázrak sa udiať môže a to aj vtedy, keď medicína vraví úplný opak.
Šesť týždňov neotvorila ústa, učila sa chodiť, starať sa o seba a postupne sa oboznamovala s rečou. Zaspala ako maturantka a po kóme sa zobudila ako bábätko.
Ona to, našťastie, všetko prekonala, vďaka čomu ju po istom období prepustili do domácej starostlivosti. No došlo k ďaľšiemu omylu. Než sa vrátila domov, zdravotný personál ju vystríhal, že jej život nebude ako predtým, že v škole bude značne zaostávať a má sa pripraviť na všetko. Avšak ona ľahko dobehla zameškané učivo, zmaturovala ako mala pôvodne v pláne, a v súčasnosti študuje na vysokej škole. Je to jednoznačne Boh, čo koná nemožné.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies