Vzdajme dnes úctu obetiam holokaustu

Každý rok si pripomíname 27. januára výročie oslobodenia koncentračného tábora Osvienčim-Birkenau. Milióny zavraždených židov, rómov, politicky nevyhovujúcich, zdravotne ťažko postihnutých a mnohých ďalších nevinných ľudí zahynulo na tomto i iných miestach. Ľudia, ktorých životná púť skončila práve tam, si zaslúžia, aby sme si na nich spomenuli a vzdali im úctu.

Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau bol najväčší nemecký vyhladzovací tábor, zriadený roku 1941 asi 3 km od zajateckého tábora Auschwitz I, v dedine Brzezinka neďaleko poľského mestečka Osvienčim. Bolo tam deportovaných približne 2,5 milióna ľudí. Približne 1,1 milióna z nich tam bolo zavraždených. Asi 900 000 deportovaných hneď po príjazde poslali do plynových komôr alebo zastrelili, 200 000 zomrelo na následky chorôb, podvýživy, týrania, lekárskych pokusov alebo neskoršieho splynovania. „Auschwitz“ je symbolom holokaustu, genocídy asi 6 miliónov európskych Židov a ďalších obetí: Rómov, ruských a poľských nútených robotníkov, homosexuálov a ďalších „nepriateľov národného socializmu“. Tábor je od roku 1979 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

„Šoa je historickým mementom, ale zároveň je aj apelom do súčasnosti, aby sme neboli hluchí a slepí voči všetkým prejavom nenávisti a extrémizmu. Tohto zla je dnes okolo nás príliš veľa a preto nesmieme byť voči nemu ľahostajní,“ zdôraznil šéf slovenskej diplomacie.

V priebehu roka 1943 sa podarilo z tábora prepašov správu so štatistikami o dianí v tábore. Dostala sa do rúk Poľskej exilovej vláde, do Washingtonu a inde. Nikto proti dianiu v tábore nezakročil. 10. apríla 1944 sa podarilo z tábora utiecť dvom židovským väzňom A. Wetzlerovi a R. Vrbovi pochádzajúcim zo Slovenska. Po príchode do Žiliny nadiktovali židovským predstaviteľom 32-stránkovú správu o hrôzach v Osvienčime, ktorá sa stala známou ako Wetzlerova a Vrbova správa. Napriek tomu, že ju židovskí predstavitelia poslali do Maďarska, Švajčiarska, Vatikánu a inde, oslovené inštitúcie nijako nekonali.

Rovnako ani po tom čo 4. apríla 1944 kvôli pripravovaným náletom na blízku továreň I.G. Farben spojenecké prieskumné lietadlo zachytilo na niekoľkých snímkach koncentračné tábory. Tábory ani plynové komory sa ani raz nestali cieľom spojeneckých náletov.

Príkaz na definitívne opustenie tábora prišiel 17. januára 1945 po priblížení sovietskych jednotiek. Pochod smrti, deklarovaný ako evakuácia, pri ktorom ľudia za pochodu prichádzali o život, často zastrelením, z Osvienčimu do Wodzislawu začal 18. januára 1945. Stráže SS nútili väzňov, ktorí boli schopní pochodu, pochodovať viac ako 60 kilometrov smerom na západ.  Z približne 60 tisíc väzňov 15 tisíc zomrelo. Červená armáda dorazila do koncentračného tábora Auschwitz 27. januára 1945. Nachádzalo sa tam asi 7 až 8 000 chorých väzňov neschopných transportu a mnoho tých, ktorí sa pred evakuáciou schovali a nachádzalo sa tam asi 1 000 nepochovaných tiel. Tento deň, si preto dôstojne pripomínajme.

Bol to opis len malej časti zverstiev, ktoré sa odohrávali. Aj preto je veľmi dôležitý boj proti akémukoľvek extrémizmu. Fašizmus zanechal obrovskú stopu na ľudskej generácii.