Boh dokáže urobiť aj to, čo medicína označuje za nepravdepodobné

Deje sa to v čase, keď zlá správa nadobúda prevahu a človek až chorobne túži zažiť kúsok zázračna. Modlí sa, prosí, hľadá a klope. A odpoveď? Nič.

Úplné ticho. Neistota narastá, tisíc otázok a ani jedna odpoveď.

Nie je to tak
Unavená a sklesnutá myseľ si začne namýšľať, že Boh prehliada, že nevníma a je ľahostajný voči dianiu. V skutočnosti je to však opačne. Je čas pripraviť sa na niečo nezvyčajné.

Diagnóza
Na začiatku bola bolesť oka. Najskôr slabá, skoro by som si ju ani nevšimla. Potom narastala, až dostala neznesiteľnú silu.

„Asi to bude počasie," hovoril jeden lekár. „Asi to bude zvýšený vnútroočný tlak," povedal ďalší.

„Nevieme vám pomôcť," napokon skonštatoval tretí. „Ale dáme vám odporúčanie, skúste sa spýtať na tejto klinike, možno budú vedieť."

A tak som skúsila. Bol 23. december, vravela som si, že to zhodnotí niekto kompetentný a predpíše mi liek, čo mi uľaví.

„Musíte zostať v nemocnici a to hneď. Môžete o to oko prísť úplne," znel konečný verdikt.

Netradičné sviatky
Prežiť sviatočné obdobie v nemocničnej izbe bolo síce porušenie akejkoľvek tradície, ale v záujme zdravia sa pravidlo ohýbať musí.

Osem dní ubiehalo, kvapkalo sa, podávala sa infúzia. Liečenie síce aj zaberalo, ale ani zďaleka nie tak, ako by malo.

Nuž sa personál zhodol, že jediný spôsob, ako to úplne preliečiť, spočíva v operačnom zákroku. Urobilo by sa to hneď, ale zabránila v tom chrípka.

Prepustenie do domácej starostlivosti malo byť len do času, kým choroba nezmizne a kým hrdlo prestane byť boľavé.

„A naozaj to bez operácie nejde?" spýtala som sa. „Nie, keby to inak šlo, už dávno by sme to urobili. Samé sa vám to určite nezahojí."

Z nemocnice ma sprevádzal čudný pocit. Jednak som kdesi v úzadí počula hlas lekára, ktorý ma predtým niekoľkokrát varoval, že kedykoľvek môže nastať pretrhnutie a oko už nebude okom, a jednak som bojovala s bolesťou a strachom.

Modlitba
Za zlepšenie zdravotného stavu som sa modlila nielen ja, ale aj rodina, cirkevné spoločenstvo a nejedna mne blízka priateľka.

Neraz som ležala s tvárou nadol, bolesť mi nedovolila slobodne sa nadýchnuť. Pod jej náporom som sa triasla, trpela som nespavosťou a bránila mi v dosiaľ obľúbených činnostiach.

Prečítajte si tiež: Zaspala ako maturantka, zobudila sa ako bábätko

Zmierenie
Kým prebiehal proces liečenia, konečne som vďaka rozhovoru s Bohom odložila strach. Ak pôjdem na operáciu, tak sa budem usmievať, pretože dôvera v toho, čo má nad všetkým kontrolu, nepoľaví.

S odhodlaním som si sadla do auta, pripravená vydať sa do rúk odborníkov. „Chcem, aby si ma uzdravil aj bez operácie, lebo viem, že ty máš takú moc," povedala som Bohu, „ale ak to neurobíš, tak viem, že aj tak sa o mňa postaráš. Viem, že máš nejaký plán a ja ti budem veriť."

Vstúpila som do ordinácie, lekárka ma privítala a dala sa do práce. Oko bolo treba prezrieť. „Čo sa deje?" nervózne som sa spýtala, keď už bolo ticho pridlhé.

„Vy... Ono sa to zahojilo," oznámila šokovaná lekárka. „Takže je to už v poriadku?" nadšenie v mojom hlase sa nedalo prehliadnuť.

„Vám sa to zahojilo," neustále opakovala. Medicína to označila za nepravdepodobné. Vraj to nie je možné. Ale Boh je všemocný. On to poľahky dokázal.

Mohlo by vás zaujímať: Aj takéto veci sa dejú v domove dôchodcov