Bude bohatstvo zabíjať? V chudobných krajinách bolo podaných iba 55 kusov vakcín

Vedeli ste, že podľa analýzy bude mať viac ako 85 krajín svetay prístup k vakcínam až pred rokom 2023? „Väčšina rozvojových krajín bude mať rozsiahly prístup k očkovaniu najskôr až pred rokom 2023,“ informovala Agathe Demaraisová z Economist Intelligence Unit. Touto témou sa širšie zaoberal aj magazín Vox.

Bohaté krajiny si hromadia vakcíny na Covid-19, bolo využitých už osemdesiat miliónov dávok, ale v krajine s nízkym príjmom a obratom bolo použitých iba 55 vakcín, v Guinei. Ostatné chudobné krajiny majú zatiaľ smolu.

Týchto 55 dávok v Guineji nepredstavuje ani „začiatok skutočného zavedenia národného očkovania,“ uviedol Edouard Mathieu, vedúci údajov z Oxfordského univerzitného časopisu Náš svet v dátach, ktorý sleduje globálne úsilie v oblasti očkovania. Na konci decembra bolo zaočkovaných niekoľko guinejských štátnych úradníkov experimentom s ruskou vakcínou Sputnik V, informovala agentúra Associated Press. "Potom už nebol nikto očkovaný," dodal Mathieu.

Koronavírus sa naďalej šíri do celého sveta a objavujú sa nové nebezpečné varianty, no očkovacie kampane vo všetkých najchudobnejších krajinách sveta sa ešte ani len nezačali. Medzitým bohaté národy, ktoré už očkujú, vopred kúpili zásoby, ktorých je viac, než na pokrytie ich populácie - podľa decembrovej analýzy New York Times asi štyrikrát, v prípade USA.

„V krajinách s vysokými príjmami žije 16 percent svetovej populácie, ale v súčasnosti sa v nich drží 60 percent zakúpených dávok vakcín,“ dodal  Andrea Taylor, výskumník z Duke University. Krajiny s najnižšími príjmami  ako napríklad Zambia, Bolívia, Tadžikistan a Nepál  zatiaľ vôbec nezačali očkovať.

Vďaka takémuto prístupu k očkovacím látkam sa u ľudí v bohatých krajinách začne v budúcom roku spomaľovať epidémia a život by sa im mohol vrátiť do normálnych kolají. No na opačnej strane sú tu chudobné krajiny, kde bude takýmto spôsobom trvať roky, kým sa u nich začne plnohodnotne očkovať.

Táto situácia sa opakuje takmer pri každej hrozbe vážnej choroby, či pandémie. Bohaté krajiny majú úžitok z nových zdravotníckych technológií sôr než chudobné krajiny, ktoré musia počkať roky a niekedy až desaťročia, kým na nich príde rad.  V prípade vakcín počas tejto pandémie, krajiny uzavreli dohody s výrobcami ešte pred dokončením klinických testov a podpísali viaceré dohody, ktoré mnohonásobne viac pokryli ich populáciu. Výsledkom bolo, že do novembra si krajiny s vysokými príjmami, spolu s niekoľkými krajinami so strednými príjmami už vopred kúpili práva na 3,8 miliardy dávok vakcín, s možnosťou ďalších 5 miliárd. Je to takmer toľko dávok, koľko  ľudí je na svete.

„Je to zložité a neexistuje ľahké riešenie. Pre vodcu bohatej krajiny by bolo veľmi ťažké predať dávky iným krajinám, zatiaľ čo stále očkujú svoju populáciu - to sa musí stať, ale je ťažké si to predstaviť, “  dodal Taylor.​

Našťastie stále pribúdajú výzvy na prelomenie tejto schémy a napríklad Nórsko ukazuje zvyšku sveta, ako sa to dá urobiť. Nórska vláda rozhodla, že je etické a významné, aby ľudia v krajinách s nízkym príjmom mali čo najskôr prístup k účinným vakcínam. „Inak,“ dodal Ulstein, „bude trvať dlho, kým budú tieto krajiny schopné zaočkovať dostatočne veľkú časť svojej populácie. A to by nikomu neprospelo. “ 

Naozaj by to mali pochopiť i všetky ostatné krajiny a držať spolu, globálne.