BRATISLAVA - Dočasný zákaz bohoslužieb nie je porušením základných ľudských práv. Inštitút ľudských práv (IĽP) to uviedol v tlačovej správe, ktorú zaslal jeho riaditeľ Peter Weisenbacher.
Mimovládna organizácia tak reagovala na výroky a kroky bývalého politika Jána Figeľa. Ten označil zákaz verejných bohoslužieb za porušenie práva a podal podnet generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, aby ho postúpil Ústavnému súdu SR a tiež Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu.
„Dočasné obmedzenie niektorých ľudských práv a slobôd z dôvodu ochrany života a zdravia nie je ich porušením. V situácii, keď denne zomiera na COVID-19 100 ľudí a v nemocniciach sú tisícky vážne chorých, vláda a parlament môžu a robia správne, ak niektoré práva a slobody obmedzujú,“ povedal Weisenbacher. Neobstojí pritom podľa neho ani argument, že ide o porušenie kolektívnej formy uplatňovania náboženskej slobody. Zákazy sa totiž týkajú všetkých zhromaždení, a to dokonca vo vonkajšom prostredí.
Právnička Andrea Salibová uviedla, že zákaz omší by bol porušením ľudských práv iba v prípade, ak by boli omše zakázané, no iné podujatia povolené. To by podľa nej Figeľ ako bývalý vyslanec Európskej únie pre presadzovanie slobody náboženského vyznania mal vedieť. „V súčasnosti sme ale v situácii, keď je obmedzené aj zhromažďovacie právo, teda sú zakázané demonštrácie, čo je bezprecedentná situácia. Ak by sa teda malo uvažovať o nejakom uvoľňovaní opatrení, celkom určite by sa muselo začať umožnením zhromaždení v exteriéroch,“ dodala Salibová.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies