Mala to byť vražda, toto však vraha zastavilo

Škola, ktorá sa na isté obdobie mala stať jeho útočiskom a darcom múdrosti, sa nachádzala v Anglicku. Semester ešte neohlásil prvý deň, a tak sa Brenda rozhodla spojiť niečo príjemné s trochou užitočnosti a ponúkla sa, že ho odprevadí do velikého mesta zvaného Londýn.

Jednak ju to ako matku upokojí, a jednak to bude výnimočný výlet, na ktorom môže objaviť nielen pekný pohľad, ale aj aspoň maličký zážitok.

V parku
V jedno popoludnie, počas ktorého Anglicko netrápila zvyčajná sychravosť, sa Brenda a jej syn vybrali na potulky do parku. On plánoval usadiť sa niekde v tieni a pokojne sa zahĺbiť do knihy, ona zasa chcela v samote premýšľať a obrátiť sa v myšlienkach k Bohu.

Nuž sa teda každý vydal tam, kam ho srdce ťahalo. Brenda sa posadila na lavičku v opustenej časti parku, oči si zatvorila a myseľ nasmerovala k prosbe za syna. Vedela, že Boh ju počuje. Z ničoho nič jej vnútorný hlas zašepkal, aby oči otvorila, a len čo vnuknutie poslúchla, zbadala, ako sa k nej spoza kríkov približuje neznámy muž. V pohľade mal šialenstvo a v ruke zvieral lano. Tichučký hlas v duši ju opäť vyrušil, tentoraz žiadal, aby sa postavila a utekala preč.

Telefonát
Únik sa jej napokon aj podaril, a keďže ju skúsenosť vyviedla z rovnováhy, na zvyšok dňa sa vzdialila do hotela. Nemala však v úmysle nechať spomienku, aby jej doničila budúcnosť, a tak sa usilovala zabudnúť a nepripomínať si.
Zabránil jej v tom však telefonát, ktorý sa uskutočnil ihneď po jej návrate domov.
„Brenda, čo sa ti stalo, keď si bola v Anglicku?" pýtala sa jej priateľka a tón v slúchadle znel znepokojene.
„Nerozumiem, ako to myslíš?"
„No pred pár dňami ma zobudila myšlienka. Boh ku mne prehovoril, aby som sa za teba modlila, pretože to potrebuješ. Braj potrebuješ modlitbu, aby ťa niekto nezabil."

Obe priateľky sa okamžite dali do vypočítania časového rozdielu. Bolo to zrejmé a nedalo sa o tom pochybovať. Boh vyzval ženu k modlitbe v sekunde, keď sa k Brende približoval muž s čiernymi pohnútkami.