Tým, ako strávil posledný deň na zemi, dal návod na život

Zomieranie prichádza ako povinná súčasť bytia a nevyhne sa mu tak mladý, ako aj starý. Je rovnaké pre človeka s plnými vreckami a aj pre toho, ktorému v peňaženke blúdi iba jediná minca.

Nie je čitateľná
Niekedy sa priblíži celkom neočakávane a inokedy sa pri pohľade na chorobou strápené telo dá aspoň čiastočne predvídať. Smrť však nikdy nie je čitateľná úplne, iba On, Ježiš, poznal rozsudok smrti aj s jeho minútovým príchodom. Jeho posledných 24 hodín v ľudskom tele, je zaznamenaných a môže slúžiť nielen ako pripomienka, ale aj ako návod.

Slová
Neopakovateľné posledné obdobie trávil v spoločnosti najbližších. Za svedkov dňa, ktorý sa mal naveky zapísať do dejín, si vopred zvolil priateľov. Zvyšný čas venoval tomu, aby zo seba odovzdal čo najviac. Slúžil v pokore a umyl nohy, zadarmo ponúkal rady, ktorých cena by sa nedala vyčísliť. Vyriekol slová povzbudenia a lásky, varoval a všetko zariadil tak, aby spomienka zostala nielen nezabudnuteľne silná, ale aj neuveriteľne krásna. On nemusel ľutovať nevypovedané či hanbiť sa za vypovedané.

Slávnostná večera
Posledná večera sa neniesla v skromnosti, naopak, mala príchuť slávnosti. Nie, Ježiš sa netešil na blížiacu sa bolesť, ktorú mal vytrpieť na kríži, ale smrti sa taktiež strachovať nemienil. Nedovolil, aby vedomie konca zničilo dar života. A tak sa posadil za stôl, vychutnával si kvalitné jedlo a popíjal dobrý nápoj.

Toto robte
V rámci večere pozdvihol kalich s vínom a riekol, aby sa podobne konalo aj po jeho obchode. „Robte toto na moju pamiatku," povedal. Rovnaký postup zopakoval aj s chlebom. Vzal ho, lámal a s pripomienkou, aby sa to činilo na jeho spomienku, jedol. Zanechal po sebe niečo, čo nikdy nezanikne.

Nijaká nenávisť
Nuž a keď sa napokon Judáš odvážil zapredať ho za tridsať strieborných a zradným bozkom na neho povolal stráže, neminul Ježiš jedinú minútu nenávisťou. Nič nevravel, nechrlil nadávky, dokonca zradcu nazval priateľom. Vedel, že život je priveľmi drahý na to, aby v ňom mala miesto zbytočná horkosť. Ježiš skutočne žil. On mohol zomrieť s vedomím, že vykonal všetko, čo mu bolo dané a že nepremárnil jedinú ponúknutú príležitosť. Kto okrem neho sa môže niečím takým pochváliť?