Lebo Boh tak miloval svet

Neodohral sa stretnutím tvrdého a trochu cynického muža so sklamanou a zlomenou ženou, vďaka ktorému by sa jemu obmäkčila duša a jej zacelila rana. Najpôsobivejšia zápletka lásky je datovaná stvorením sveta. Jej hlavným aktérom je Boh a adresátom je a vždy bol človek.

Láska je trpezlivá
Keď sa z hliny vyformoval muž Adam a bola mu pridelená žena Eva, vznikol prvý medziľudský vzťah. Dvojica si pokojne, nerušene a šťastne nažívala v rajskej záhrade. Boh ju daroval, a veľkorysopridelil  do vlastníctva každý kúsok zeme. Potom sa však had-pokušiteľ, postavil na odpor úplnej dokonalosti. Nahovoril ich, aby ochutnali a do sýta sa najedli ovocia z jediného zakázaného stromu. A oni, priťahovaní lákadlom a zvedaví na možný pôžitok, poslúchli.

Prostredníctvom jedného zlého rozhodnutia, sa narodil hriech. Priepasť medzi Stvoriteľom a stvorením sa prehĺbila, ľudské srdce spoznalo utrpenie, a fyzické telo sa odvtedy musí pasovať s chorobou. Ale Boh, zaľúbený úprimne a vrúcne, to nemohol nechať len tak. Vymyslel preto plán, zosnoval bláznovstvo na záchranu sveta. Musel byť trpezlivý, veľmi trpezlivý. Na zmierenie čakal toľko rokov, že sa to ani napísať nedá.

Láska všetko vydrží
Napokon sa sľub naplnil. Narodil sa Ježiš, jeho syn na seba prevzal podobu človeka, a nenápadne blúdil v spoločnosti celých tridsať rokov. Až nastalo vopred určené obdobie, vystúpil na verejnosti, konal zázraky, a slovami kriesil nádeje a sny každého, kto bol ochotný počúvať. Ježiš sa dá celkom iste považovať za najvplyvnejšieho a najslávnejšieho človeka, jeho pôsobenie v Izraeli trvalo zhruba tri roky.

Potom však láska dosiahla svoj vrchol. Stalo sa to v jeden, na prvý dojem obyčajný, piatok. Bol odsúdený na smrť, bičovaný, posmievaný, pľuvaný a opustený. Jeho telo bolo pribité na kríž, trpel ukrutnou bolesťou, a skonal v ponížení. Vydržal to, pretože na kríži niesol každý jeden hriech, ktorý bol kedy spáchaný a aj ten, ktorý ešte len spáchaný bude. Smrťou konečne zotrel priepasť medzi Bohom a jeho stvorením, ľúbostné puto sa mohlo obnoviť. Navyše poslednú facku dostal nielen hriech, ale aj choroba a zlomenosť duše.

Láska nie je sebecká
Na to, aby sa vyrovnala stará krivda, nemusel človek pohnúť jediným prstom. Stačí, ak uverí a privinie sa k tomu, kto ho vždy ľúbil neprekonateľne a  intenzívne. No a ak aj neuverí, Boh to rešpektuje. Jeho láska pamätá na dar slobodnej vôle. Ak sa pre neho niekto rozhodne, raduje sa on i celé nebo. Ak však ktosi odmietne byť s Ním v spojení, nechá ho v slobode ísť.
Najväčší ľúbostný príbeh sa teda dá zhrnúť do jednej vety. Lebo Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného syna, aby každý, kto v neho verí, nezahynul, ale mal večný život.