Zuzana Čaputová si uctila 76. výročie osobodenia Bratislavy

Prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová si dnes uctila pamiatku výročia oslobodenia Bratislavy. Bol to pre Slovensko obrovský míľnik. Najväčší podiel na oslobodení Bratislavy mali príslušníci Červenej armády a tiež rumunskí vojaci.

"Slovenský štát posielal vlastných občanov na smrť alebo ťažké práce len pre ich príslušnosť k menšine. Posledný transport politických väzňov do koncentračného tábora Mauthausen bol z Bratislavy vypravený krátko pred jej oslobodením, 31. marca. Nacizmus porazil až spoločný postup vojsk štátov protihitlerovskej koalície a vojakov rôznych národností. Som vďačná za hrdinstvo všetkých ľudí, ktorí podstúpili tie najväčšie obete pre naše oslobodenie. Česť ich pamiatke!" uviedla prezidentka na sociálnej sieti.

Oslobodenie Bratislavy sa uskutočnilo v rámci Bratislavsko-brnianskej operácie, ktorá sa uskutočnila v dvoch etapách, v období d 25. marca 1945 do 5. mája 1945. Najslávnejšími momentmi  prvej etapy bolo oslobodenie Bratislavy a vybojovanie predmostí na rieke Morava. Druhá etapa vyvrcholila oslobodením Brna a útokom na sever k Olomoucu. 

Ako to bolo?

Boje o Bratislavu začali 2. apríla 1945. Vtedy prvé oddiely sovietskej Červenej armády oslobodili Vajnory a odtiaľ ostreľovali nemecké pozície na svahoch Malých Karpát. "O deň neskôr, 3. apríla, po delostreleckej príprave a leteckých útokoch jednotiek 5. leteckej armády generálplukovníka S. K. Goriunova, začali priame bezprostredné boje o Bratislavu," spomína PhDr. Peter Šumichrast, PhD. pre web vhu.sk.

V prvom dni bojov o Bratislavu sa sovietske jednotky prebojovali na okraj súvisle zastavanej plochy mesta. "Večer 3. apríla prebiehal nasledovne: Pekná cesta, Dynamitka a priestor k okraju mesta, Jurajov dvor, Trnávka, Trnavský dvor, Pálenisko a Dunaj. Úspešným zavŕšením bojov počas prvého dňa bol daný predpoklad pre rozvíjanie útočnej aktivity v ďalší deň a ich víťazné zavŕšenie," opisuje Šumichrast.

V druhom dni sa najviac bojovalo o Bratislavský hrad a jeho okolie. "Okolo 17. hodiny sovietske gardové jednotky dosiahli Mlynskú dolinu a bez meškania postupovali na Karlovu Ves. Ešte vo večerných hodinách dňa 4. apríla ju oslobodili. Večer došlo k najprudším bojom v Lamači, kde sa húževnato bránila krycia jednotka ustupujúcich fašistov. Nepriateľ nasadil aj delostrelectvo. Išlo im o to, aby čo najdlhšie udržali túto jedinú ústupovú cestu," napísal Šumichrast.

Na tretí deň, 4. apríla,  pôsobili obe tankové jednotky ako tanky priamej podpory pechoty,  v zostave úderných skupín prvosledových divízií. Počas priamych bojov o Bratislavu padlo 742 sovietskych, 470 nemeckých a maďarských vojakov a 121 civilistov.