Príbeh ateistu, ktorý skúmal, či je veľkonočné posolstvo pravdivé

Viera v Boha sa v domácnosti skloňovala pravidelne a ani návšteva na bohoslužbách nebola niečím, nad čím bolo potrebné sa zamýšľať. Jednoducho sa v nedeľu vstalo, vyobliekalo a vstúpilo na miesto, na ktorom sa cirkev schádzala.

Zložité otázky
On dospieval nielen fyzicky, ale aj duševne, a tak si začal klásť zložité otázky. Ak je Boh skutočný, a ak je pravda, že je v ňom toľko lásky, prečo dopúšťa zlo? K pochybnostiam prispelo aj hlbšie štúdium biológie a ďalšie poznatky z iných vedných disciplín ho napokon priviedli k prehláseniu, že žiadny Boh neexistuje.

Manželstvo
So ženou, do ktorej bol beznádejne a bezhlavo zaľúbený, vytvorili manželstvo a po istom čase sa už obaja mohli hrdo nazývať rodičmi. Nič mu nechýbalo, ako novinár zaznamenával jeden úspech za druhým a vo vzťahu nebola ani jedna poškvrna. Avšak zdanie ideálneho netrvalo večne. Jeho manželka uverila v Boha a začala sa zúčastňovať na bohoslužbách. Jej postoj k životu sa zmenil, rovnako ako pohľad na rodinu. On sa rád v sobotu opíjal a v nedeľu do dopoludnia vyspával, aby vytriezvel, zatiaľ čo ona chcela venovať voľný čas Bohu. Nastali škriepky, dokonca sa črtala aj možnosť rozvodu.

Pátranie
V jednu nedeľu sa žene akosi podarilo presvedčiť ho, aby ju sprevádzal a vypočul si kázeň. Očakávanie nemal nijaké, iba sa snažil vyhovieť jej a zachrániť manželstvo. Slová kazateľa v ňom však vzbudili zvedavosť, ktorá sa prirodzene spájala s jeho profesiou. Bol schopný klásť si rovnakú otázku znovu a zas. Čo ak je to pravda? A tak sa započala jeho cesta skúmania. Ako investigatívny novinár trávil dva roky zisťovaním, či Ježiš naozaj zomrel, a či skutočne vstal z mŕtvych. Nebolo to ľahké, ale študoval históriu, hľadal záznamy v Biblii aj mimo nej, pátral po svedectvách a overoval si, čo je pravda a čo lož. Výsledkom bolo, že v jednom roku, keď sa v kalendári písal 8. február, odovzdal srdce Bohu.

Aj ona to chcela
Manželka sa neopísateľne tešila, dojato plakala a bola by od nadšenia pretancovala hoci aj celý týždeň. Jeho dcéra ho zaujato pozorovala niekoľko mesiacov a všímala si rozdiel. Videla, že otec viac nepopíja, že sa modlí, a aj sa častejšie usmieva. Zasiahlo ju to do takej miery, že si vybrala deň, pristúpila k mame a priznala, že aj ona chce to, čo má otec. Uverila v Boha ona a neskôr aj celá rodina. Veľkonočné posolstvo je nielen nesmrteľné, ale aj život premieňajúce.