Slovensko súrne potrebuje nový zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

Uviedla to docentka Katedry environmentálnej ekológie a manažmentu krajiny Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eva Pauditšová. Mnohé kauzy, ktoré Ministerstvo životného prostredia rieši, sú výsledkom manipulatívneho posudzovania vplyvov na životné prostredie. V prvom roku pôsobenia ministra Jána Budaja sa však témy, ktoré súviseli s posudzovaním vplyvov na životné prostredie podľa nej neposunuli vpred.

Podľa Evy Pauditšovej je potrebné pripraviť nový zákon s expertmi, ktorí sú reálne konfrontovaní s prekážkami v tomto procese a s problémami, ktoré proces v praxi prináša. „Celý rok bola nefunkčná komisia na prideľovanie odbornej spôsobilosti v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie. Preto je nutné prehodnotiť v minulosti pridelené odborné spôsobilosti, ktoré sú v súčasnosti zneužívané,“ povedala pre agentúru SITA Pauditšová.

V Envirostratégii 2030 je za environmentálnu výchovu vecne zodpovedné ministerstvo školstva v spolupráci s relevantnými orgánmi štátnej správy vrátane ministerstva pôdohospodárstva a organizácií v jeho pôsobnosti. Do výchovy by mali byť zapojené environmentálne orientované mimovládne organizácie a iné organizácie predovšetkým na regionálnej a lokálnej úrovni. Podľa Pauditšovej sú však v Envirostratégii vynechané najvyššie vzdelávacie inštitúcie, ako napríklad univerzity.

Pozitívne činnosti Jána Budaja

K pozitívnym činnostiam v prvom roku jeho pôsobenia vo funckii Pauditšová zaraďuje zverejňovanie environmentálnych problémov, ktorých existencia bola v minulosti utajovaná. Environmentálnym záťažiam, akými sú napríklad nelegálne úložiská kontaminovaného odpadu, nebola v prechádzajúcich obdobiach venovaná adekvátna pozornosť. Nevykonávali sa žiadne nápravné opatrenia, neboli ani detailne identifikované všetky rizikové lokality, čo je podľa nej z hľadiska súčasných znalostí o dôležitosti kvality životného prostredia nepochopiteľné.

Pozitívne hodnotené je napríklad aj zriadenie Zelenej linky pre nahlasovanie environmentálnej kriminality či novelu zákona o ochrane prírody, ktorá má so sebou priniesť zonáciu národných parkov. Pauditšová víta, že sa do plánu obnovy dostala myšlienka vytvorenia nového zákona o krajinnom plánovaní. „Takýto návrh v paragrafovom znení v minulosti stroskotal na neriešení medzirezortných záujmov. Potreba takéhoto zákona je praxou potvrdená a pre úspešný územný rozvoj je takýto legislatívny nástroj nutný,“ podotkla Pauditšová.
 

Súvisiaci článok: Chceme zeleň miesto betónu, tvrdí Veronika Remišová. Slovensko do toho investuje 17 miliónov