Eduard Heger na seba prevzal neľahkú úlohu, keď vymenil doterajší post ministra financií za ešte zodpovednejšiu funkciu predsedu vlády.
Okrem toho, že je jeho povinnosťou riešiť záležitosti týkajúce sa štátu, musí sa nedobrovoľne potýkať aj s kritikou, ktorá je namierená proti viere v Boha. Je o ňom totiž verejne známe, že navštevuje Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina v Bratislave, pričom je doň zapojený nielen ako nedeľný kresťan, ale tvorí jeho aktívnu súčasť.
Nie vždy to tak bolo
Nie vždy sa jeho meno spájalo s láskou k Bohu, naopak, do istého obdobia sa hrdo hlásil k ateizmu. Zlom nastal po tragickej udalosti, vďaka ktorej bol schopný hľadať zmysel života aj o čosi hlbšie než dovtedy. Otec prekvapivo zomrel a jeho to bolestivo zasiahlo do takej miery, až sa zdalo nemožné vyrovnať sa s tým. Matkina priateľka, ktorá už Boha spoznala, mu darovala nábožensky ladenú knihu. Jej obsah sa zameriaval na to, ako nájsť čo najlepší spôsob na rozhovor so Stvoriteľom. Eduard Heger by ju pravdepodobne za iných okolností prudko odmietol, avšak veľký žiaľ ho napokon doviedol k čítaniu. Objavil, že Boh má skutočne záujem hovoriť s ním, načúvať mu a pomáhať. Zmenilo ho to natoľko, že postoj prehodnotil a stal sa z neho horlivý kresťan. Treba navyše podotknúť, že spoločenstvo, ktorého je členom, formálne spadá pod katolícku cirkev, avšak nie pod tú s prívlastkom tradičná, ale s pomenovaním charizmatická. Zjednodušene sa to dá vysvetliť tak, že kým v tradičnom kostole sa dbá o presné dodržanie pravidiel, počas charizmatickej bohoslužby prevláda bezprostrednosť.
Je to dôležité
Pozvanie na zapojenie sa do politického diania, dostal prostredníctvom dobrého priateľa Richarda Vašečku. Keďže si uvedomoval, že je to nanajvýš významný krok, nesúhlasil okamžite, ale múdro si doprial čas na premyslenie. Radil sa s manželkou, pýtal sa na názor iných dôveryhodných veriacich a, samozrejme, predovšetkým sa modlil. Výsledok premýšľania je viditeľný, takže netreba dumať nad tým, akú odpoveď súčasný premiér poskytol.
Podľa jeho vlastných slov je nesmierne dôležité, aby sa aj človek nasledujúci Boha, nebál angažovať vo veciach verejných. Ježiš predsa svojich verných požiadal, aby vo svete zastupovali svetlo, ktoré odoženie každú temnotu, a ak sa tým bude skutočne riadiť, potom sa prinesie nádej a bude vládnuť oveľa menšia frustrácia.
Modlí sa
Čokoľvek ho stretne, či už dobré alebo zlé, odovzdáva Bohu. Ak je to potrebné, žiada si od Neho silu na prekonanie akejkoľvek prekážky, vďaka čomu sa dokáže postaviť tvárou v tvár vzniknutým problémom.
Pravidelne a rád sa modlí aj za celé Slovensko. Želá si, aby bola zničená závisť, aby v čo najmenšej miere existovalo porovnávanie a naivný nezostáva ani voči odsudzovaniu, ktoré prispieva k ničeniu medziľudských vzťahov. Stvoriteľovi vyjadruje túžbu, aby si ľudia vzájomne pomáhali z ochoty, a nie pre vidinu prospechu.
Nuž a to sú cnosti, dovolím si tvrdiť, s ktorými by mal súhlasiť každý bez ohľadu na príslušnosť k vierovyznaniu či prípadné nezaradenie sa do nijakého náboženského zoskupenia. Veď koniec koncov neželáme si to isté hádam všetci?
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies