BRATISLAVA – Napätie na ukrajinsko-ruskej hranici narastá už niekoľko týždňov. Rusko tvrdí, že organizuje vojenské cvičenie, o ktorom však nikoho neinformovalo. Tajnosti okolo operácie tak vyvolávajú obavy z vypuknutia otvoreného konfliktu.
Štátny tajomník na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Martin Klus v rozhovore pre redakciu Netky.sk priblížil aktuálnu situáciu na Donbase. Potvrdil, že situácia je veľmi vážna a pripomína scenár z roku 2014, kedy Rusko anektovalo Krym. Zároveň uviedol, že má informácie o prítomnosti početného ruského vojska v dotknutej oblasti, čo vyvoláva opodstatnené obavy z vypuknutia otvoreného konfliktu.
Rusko hovorí o vojenskom cvičení
„Viaceré krajiny a najmä štáty Severoatlantickej aliancie a Európskej únie apelujú na Rusko, aby k takémuto konfliktu za žiadnych okolností nedošlo. Malo by to totiž zásadný dosah aj na Slovenskú republiku a preto sa k týmto apelom pridávame. Snažíme sa využiť všetky diplomatické prostriedky, aby sme tejto situácii predišli,“ povedal v úvode Klus.
Jedným z najzásadnejších dopadov by mohlo byť spustenie migračnej vlny. Ľudia by zo strachu o svoj život mohli masovo opúšťať svoje domovy, čo predstavuje značné bezpečnostné riziko vzhľadom na vážnu epidemickú situáciu v krajine, ktorá sa momentálne borí s treťou vlnou pandémie.
Štátny tajomník zareagoval aj na vyjadrenia Kremľa, ktorý svet uisťuje, že na Ukrajine žiaden konflikt nehrozí. Posilnenie armádnych jednotiek na hranici vysvetľuje plánovaným vojenským cvičením.
„Toto sú tie známe výroky, ktoré pomerne pravidelne počúvame zo strany ruských predstaviteľov, že všetko je tak, ako má byť a v zásade sa nič vážne nedeje. Avšak to množstvo jednotiek je dnes porovnateľné s horúcim konfliktom, ktorý vypukol v roku 2014. Okupovaná oblasť Krymu pre nás predstavuje vážny problém, pretože slúži ako vojenská základňa pre Ruskú federáciu a perspektívny priestor pre vytváranie ďalšieho napätia v regióne. Túto situáciu veľmi citlivo nevníma len samotná Ukrajina, ale aj Turecko a niektoré ďalšie krajiny Čiernomorskej oblasti,“ zhodnotil Klus. Zdôraznil, že Slovensko podobne ako členské krajiny EÚ a NATO uznávajú Krym ako súčasť Ukrajiny.
„Akékoľvek vojenské aktivity Ruska na Ukrajine považujeme za nelegálne a v rozpore s medzinárodným právom. Žiaľ, v tomto nás naši ruskí priatelia nepočúvajú a vytvárajú aktivity, ktoré môžu vyvolávať zásadné obavy nie len zo strany Ukrajiny, ale aj členských štátov EÚ a NATO,“ potvrdil.
Mohlo by vás zaujímať: Ukrajina žiada o silnejšiu podporu krajín zo západu
Prečo Rusko eskaluje napätie?
Dôvodov, prečo Rusko vyostruje situáciu a narúša už aj tak krehké prímerie, je viacero. Najčastejšie sa polemizuje o troch najpravdepodobnejších scenároch. Prvým je blokáda vody z Ukrajiny na Krym, snahy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o začlenenie krajiny do NATO, či dokonca akési testovanie amerického prezidenta Joea Bidena.
„Pomyselných scenárov o čo vlastne Rusom ide, je viacero. Mnohí analytici sa zhodujú, že ide o test novej administratívy Joea Bidena. Iní zas hovoria o ideálnom spôsobe, ako zabrániť Ukrajine čo i len pomýšľať nad členstvom v Severoatlantickej aliancii. Aliancia by totiž nemala viesť rozhovory o rozšírení s krajinou, ktorá nemá vyriešené vnútropolitické alebo v tomto prípade teritoriálne problémy. Pochopiteľne Rusku veľmi záleží na tom, aby sa Ukrajina nestala členským štátom Severoatlantickej aliancie a preto vytvára takéto napätie. Dostávame sa tu do problému, ktorý sa dá veľmi ťažko vyriešiť. Verím, že existuje diplomatická cesta, ktorá vedie cez diskusiu a nie cez vojenskú konfrontáciu. Na takúto cestu však treba dvoch. V tomto prípade je veľmi dôležité povedať, že Ruská federácia nie je najústretovejšia na takúto formu diskusie, či už so samotnou Ukrajinou alebo EÚ a NATO,“ povedal Klus.
Kremeľ o operácii neposkytol žiadne informácie
Štátny tajomník priznal, že Rusi pomerne často organizujú vojenské cvičenia v blízkosti Ukrajiny či pobaltských štátov. Zväčša však poskytnú informácie o tom, koľko vojakov a akú vojenskú techniku plánujú využiť.
„V tomto konkrétnom prípade žiadna takáto informácia neprišla. Preto to vyvoláva také veľké obavy. Treba dodať, že aj NATO samozrejme cvičí, ale k nim sú prizývaní pozorovatelia a to dokonca aj z Ruskej federácie. Vedia aké jednotky, z ktorej krajiny sa budú presúvať, kde bude prebiehať takéto cvičenie a aká technika tam bude využitá. V tomto smere výhovorky, ktoré používa ruská strana, neobstoja,“ skonštatoval Klus.
Očakáva, že v pondelok (19. apríla) by sa tejto téme mali venovať ministri v rámci Rady pre zahraničné veci EÚ. „Je to diplomaticky veľmi horúca téma. Verím, že zároveň nebude aj vojensky horúcou témou,“ doplnil Klus.
Štátny tajomník verí, že sa situácia upokojí. „Ukrajina je náš bezprostredný sused, čiže v takomto prípade, by sa mohol vojenský konflikt posunúť bližšie k našim východným hraniciam, čo vyvoláva už seriózne obavy aj zo strany slovenského obyvateľstva,“ povedal Klus.
Prečítajte si tiež: Rusko považuje aktivity NATO na Ukrajine za provokáciu, sťahovanie vojsk zatiaľ Moskva neplánuje
Silná ruská propaganda
Tiež vylúčil správy z Ruska o presune 40-tisíc vojakov k ukrajinsko-ruskej hranici. Podľa štátneho tajomníka ide o nezmysel. „Tieto výroky sú pre mňa veľmi ťažko pochopiteľné, pripadajú mi ako zásterka aj v rámci dezinformačnej kampane, ktorá sa bohužiaľ v súvislosti s Ukrajinou pravidelne vedie aj na slovenských sociálnych sieťach,“ ozrejmil.
Klus na margo presunov vojenskej techniky a vojakov NATO cez územie Slovenska vylúčil, že by smerovali na Ukrajinu. Tvrdí, že ide o nepravdivé informácie, ktoré šíria pofidérne stránky a profily,
„Evidentne majú niečo spoločné s ruskou propagandou. Voči takýmto klamstvám sa treba veľmi ostro ohradiť,“ vysvetlil štátny tajomník. Klus pripustil, že ak došlo k vyhroteniu situácie na Ukrajine a zlyhali by všetky diplomatické kanály, aliancia bude nútená adekvátne reagovať. „V tejto chvíli je však predčasné hovoriť, či by sme vojensky alebo materiálno-technicky Ukrajine pomáhali,“ skonštatoval Klus.
Vstup Ukrajiny do NATO a EÚ
Podľa štátneho tajomníka je právom Ukrajiny sa slobodne rozhodnúť, kam chce patriť v rámci geopolitického začlenenia. „Osobne som presvedčený, že tak ako si mohlo Slovensko v roku 2004 vybrať svoj osud, keď sme sa rozhodli vstúpiť do NATO a EÚ, rovnako na to majú nárok aj občania Ukrajiny. Nemôže existovať žiadna krajina na svete, ktorá by im v tom mohla zabrániť,“ zareagoval Klus.
Tvrdí, že v tejto snahe by im malo byť Slovensko nápomocné. „Ja nevidím Ukrajinu ako nárazníkovú krajinu. Vnímam ju ako krajinu, ktorá má európsku a severoatlantickú perspektívu. Je teda aj v našom záujme, ako dobrého suseda, im v tejto ambícii pomáhať,“ zhodnotil Klus. Tiež verí, že v budúcnosti Rusko prejde zo systému konfrontácie ku kooperácii, ako tomu bolo v 90. rokoch.
„Veľmi si prajem, aby Ruská federácia bola opäť priateľom a spojencom. Aby sa spoločne zúčastňovali na našich vojenských cvičeniach. Prípadne, aby teoreticky uvažovali nad členstvom v Severoatlantickej aliancii. Také členstvo máme napríklad v OBSE, kde sú Spojené štáty aj Ruská federácia, a relatívne dobre to funguje. Prečo by sme teda v budúcnosti nemohli byť jedným vojenským blokom, o čom sa v 90. rokoch aj uvažovalo?,“ uzavrel Klus s tým, že politika konfrontácie poškodzuje všetkých aktérov.
Prečítajte si tiež: Slovensko eviduje výrazné zvýšenie príslušníkov ruskej armády na ukrajinskej hranici
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies