V druhej polovici mája nás čaká opäť hokejový sviatok. Keďže pre koronavírus sa minulú sezónu MS v hokeji nekonali, tými poslednými v pamäti sú stále tie z roku 2019, ktoré usporadúvala Slovenská republika. Ako sme sa ale vlastne dostali až medzi úplnú svetovú špičku?
Veľká krivda
Písal sa 1. január 1993. Celé Slovensko oslavovalo vznik svojho nového štátu. V tej chvíli si však len málokto uvedomoval, že pre slovenský hokej nastávajú temné časy. V rovnaký deň totiž vznikla aj Česká republika, no naši bratia mali hokejovú cestu takpovediac vydláždenú. Problém bol v tom, že po rozdelení Československa ostali Česi v A – kategórii MS, no my Slováci sme padli takmer na úplné dno.
Jednoducho taký bol verdikt IIHF. Slovensko začalo pociťovať veľkú krivdu, pretože vo výbere ČSR boli predsa aj kvalitní hráči z našej krajiny. Úplná katastrofa nás však našťastie minula. Nebyť Španielov a Belgičanov, ktorí nám prenechali miesto v C – kategórii, začínali by sme v Déčku.
Lillehammer 1994
Od tohto obdobia akoby nás to najhoršie už obchádzalo. Pred šampionátom v C – kategórii MS tu však ešte bola olympiáda v Lillehammeri. Nikdy v histórii sa dovtedy nestalo, že mužstvo, ktoré hrá hokej až v tretej divízii MS, získa vôbec šancu na kvalifikačný turnaj, ktorý by ho posunul na olympiádu. Slovensku sa to ale podarilo. Na olympiáde v roku 1994 sme podali famózny výkon. Vyhrali sme základnú A – skupinu.
Porazili sme Kanadu, so Švédmi a USA sme remizovali, Francúzom sme nastrieľali 6 gólov a Talianom 10. Vo štvrťfinále sme síce podľahli Rusom, ale už vtedy sa začala na IIHF sypať kritika, že takýto tím musí hrať nižšie kategórie MS.
MS – C kategória 1994
Ako sme už spomínali vyššie, nešťastie nás obchádzalo. Slovensko sa prihlásilo ako jeden z uchádzačov organizovania týchto MS. Nakoniec sme vo finále vyhrali, kedy sa rozhodovalo medzi nami a Bulharmi. Šampionát sa napokon konal v Poprade a Spišskej Novej Vsi.
Mnohí vtedajší reprezentanti s odstupom času spomínali, že tento turnaj bol podstatne ťažší, ako silnejšia B – kategória. V skupine sme mali totiž postsovietske krajiny. Sovietsky zväz sa oficiálne rozpadol v roku 1991 a krajiny ako Ukrajina, Bielorusko či Kazachstan museli začínať na tej istej úrovni ako my. Rovnako tak cítili krivdu a dnes vieme, kde sa tieto krajiny nachádzajú. Všetci títo naši súperi mali kvalitu na vyššej úrovni, akou bola C – kategória MS.
Na úvod sme rozobrali Bulharov a strelili im 20 gólov. Potom však prišli dve remízy, najprv s Kazachstanom 0:0 a potom s Ukrajinou 2:2, kde sme dokonca zachraňovali remízu. Bielorusi šli turnajom bez straty bodu, preto bolo jasné, že o postupe vyššie sa rozhodne medzi nimi a nami. Nášmu súperovi však stačila len remíza, my sme museli vyhrať.
Slovensko nedisponovalo na MS takou silou, akú sme mali na olympiáde. Klubová sezóna vo viacerých európskych krajinách ešte prebiehala a rovnako to bolo aj v NHL. S Bielorusmi sme odohrali vyrovnanú partiu. Nakoniec sme však vyhrali 3:2 a o rok nás čakala už B – kategória MS.
MS – B kategória 1995
Šampionát sa opäť konal na Slovensku. Mali sme však aj šťastie, pretože nikto sa o organizáciu MS neprihlásil. Dejiskom sa stala teda Bratislava. Vtedajší premiér SR Vladimír Mečiar poskytol pre slovenský hokej v tom období milióny eur. Slovenskej reprezentácii dokonca vtedy vláda ponúkla ubytovanie na Bôriku (do dnešného dňa slúži tento objekt na Palisádach členom oficiálnych politických návštev zo zahraničia, ktorí sa tu môžu ubytovať). Rekonštrukciou prešla aj domáca aréna Slovanu Bratislava (štadión Ondreja Nepelu), kde sa po novom zmestilo cez 9 000 divákov.
Turnaj prebiehal hladko a nakoniec sa malo rozhodnúť medzi nami a Lotyšmi, i keď nás potom ešte čakali dva zápasy, no s papierovo slabšími Holanďanmi a Rumunmi. Pre tento zápas sme sa snažili z NHL stiahnuť Petra Šťastného, ako vtedajšieho najlepšieho Európana v NHL. Peter si dokonca vybavil u vedenia St. Louis Blues, aby ho na tento zápas pustilo.
Okrem neho boli veľkými menami v zostave aj mladučký Miroslav Šatan, a skúsení borci Otto Haščák či Róbert Švehla, vtedy ešte hrajúci vo švédskej lige. Lotyšov sme dokázali poraziť po šťastnom góle Miroslava Šatana a za dva roky, sme sa dokázali dostať medzi svetovú špičku, kde hráme do dnešného dňa.
Pri týchto dvoch rokoch úspechov v slovenskom hokeji, bol hlavným trénerom Július Šupler, jeho prvý asistent František Hossa. Opory tímu našej reprezentácie boli Peter Šťastný, Otto Haščák, Miroslav Šatan, Branislav Jánoš, Roman Kontšek či Róbert Švehla. Vďaka všetkým hokejistom, trénerom a celému realizačnému tímu sme už od roku 1996 medzi hokejovou smotánkou.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies