Slnko je dôležitou súčasťou vesmírnych výskumov. Ide o zdroj energie, ale aj dôležitého vitamínu D, ktorý sa častejšie spomína najmä v čase pandémie.
V akej fáze života sa toto dôležité vesmírne teleso nachádza a ako dlho bude ešte svietiť? Aj to zisťujú výskumníci celého sveta. „Vedecké poznatky o Slnku sa za posledných 10 rokov výrazne zlepšili, stále však existujú otázky, na ktoré slneční fyzici hľadajú odpovede,“ uviedol Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied.
Slnko oslavuje
Žiarivý výkon Slnka je aj pre našu planétu veľmi dôležitý. „Takáto energia by pol kilometra hrubý pancier ľadu okolo celého Slnka roztopila za 40 minút,“ povedal Aleš Kučera z Oddelenia fyziky Slnka Astronomického ústavu SAV, a to počas dňa Slnka, ktorý pripadá na 3. máj.
V stredných rokoch
Slnečný fyzik odpovedal aj na dôležitú otázku, v akej fáze života sa toto dôležité vesmírne teleso nachádza. „Zásoba vodíka v centre Slnka stačí na to, aby takéto reakcie prebiehali 10 miliárd rokov. Aktuálne je Slnko približne v polovici svojho života, má vek 4,5 miliardy rokov,“ vysvetlil Kučera.
Slnečné cykly
Skúmaná je aj oblasť slnečných cyklov, ktoré spôsobujú aj pokles teploty, ktoré poznáme ako doby ľadové. „Podstata a príčina slnečných cyklov stále nie je uspokojivo vysvetlená a slneční fyzici sa už 60 rokov pokúšajú odhaliť čo a ako zohrieva horné vrstvy slnečnej atmosféry, chromosféru a korónu, ktoré sú výrazne horúcejšie ako spodná fotosféra,“ dopĺňa Astronomický ústav pri príležitosti slnečného sviatku.
Ochrániť kozmonautov
„To, že pri prenose energie do vyšších vrstiev hrá významnú úlohu magnetické pole a rôzne druhy vĺn, je už dokázané, ale celkový popis procesov stále chýba,“ doplnil astronóm s tým, že pred vedcami stojí aj výzva správne predpovedať silné slnečné erupcie. Dôležité je to najmä pre potrebu ochrániť satelity či kozmonautov.
Magnetické polia
„Dôležité budú aj nové poznatky o silných magnetických poliach, koncentrovaných vo veľmi malých štruktúrach. V tomto smere má zohrať významnú úlohu nový veľký teleskop DKIST s priemerom zrkadla 4 m dokončený na Havaji v roku 2020, ktorý má schopnosť pozorovať štruktúry na Slnku dvakrát menšie ako doteraz,“ doplnil slnečný fyzik.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies