BRATISLAVA – Minister financií Igor Matovič po dlhých dňoch mlčania o pripravovanej daňovo-odvodovej reforme, na včerajšej tlačovej besede priblížil aspoň tri základné body. Detaily sa však verejnosť dozvie až o dva týždne. V rozhovore s ekonomickým analytikom Radovanom Ďuranom sa dozviete, ako hodnotí návrh dlhoočakávanej reformy, a aké dopady bude mať táto "prorodinne" orientovaná politika na štátny rozpočet.
Rozruch okolo daňovo-odvodovej reformy sa spustil počas minulého týždňa, kedy minister hospodárstva Richard Sulík uviedol, že bývalý predseda vlády uvažuje nad zvýšením dane z pridanej hodnoty (DPH) zo súčasných 20 na 25 percent.
Ešte počas víkendu však Matovič svojimi viacerými príspevkami naznačoval, že zvyšovanie DPH sa konať bude. Dôvodom sú nie len problémy týkajúce sa vyplácania dôchodkov, ale najmä zmena v prorodinnej politike v podobe zvyšovania prídavkov na deti.
Čo vieme o daňovo-odvodovej reforme?
Na včerajšej tlačovej besede Igor Matovič poprel, že by mal v pláne zvyšovať DPH na úroveň 25 percent, avšak zvyšovanie nevylúčil. Takže je možné, že vzrastie možno o 3 či 4 percentá, aby sa mali príspevky z čoho vyplácať.
Aj napriek tomu, že o detailoch hovoriť nechcel, predstavil tri piliere daňovo-odvodovej reformy: 1. príspevok na dieťa vo výške 200 eur pre pracujúcich rodičov, 2. jedna daň - jeden odvod a 3. férové dane. Ako sám uviedol, rapídne navýšenie prídavkov na deti bude deficitné. Ročne štát vyjde na približne 2,4-miliardy eur.
V rámci druhého bodu – jedna daň a jeden odvod navrhuje, aby zamestnanci odvádzali zo svojej hrubej mzdy jeden odvod a jednu daň.
V treťom bode – férové dane, by chcel Matovič presadiť rovnú daň pre všetkých, teda zamestnancov, živnostníkov a aj konateľov spoločností.
Hovorí, že SRO-čky sú oproti zamestnancom vo výhode, pretože si môžu optimalizovať svoje dane nákladmi na podnikanie, čo je podľa ministra financií nefér.
Rodinné prídavky sú neadresné, hovorí analytik
Ako hodnotí predstavené body daňovo-odvodovej reformy, sme sa spýtali ekonomického analytika Radovana Ďuranu z inštitútu INESS. Odborník hneď v úvode povedal, že tento návrh reformy znižuje čistý príjem zamestnanca s priemernou mzdou. Pre všetkých občanov Slovenska a klientov sociálneho systému vytvára dávku, bez ohľadu na to, či ju potrebujú alebo nie.
„Tento koncept pritom vychádza nie z potreby motivovať ľudí k ekonomickej aktivite, ale z potreby vytvoriť viac ako 2-miliardový sociálny balíček, ktorý bude veľmi neefektívny, pretože je navrhnutý ako plošný. Sociálna podpora by mala byť solidárna a adresná. To znamená, že by mala ísť do rodín, ktoré majú nízke príjmy alebo existenčné problémy,“ skonštatoval Ďurana.
Dodal, že tieto zmeny si vyžadujú veľký balík peňazí, teda aj rozsiahle zmeny v daniach, ktoré budú postihovať ekonomicky aktívnych ľudí. Myslí, že takáto reforma bude potláčať motiváciu ľudí k ekonomickej aktivite.
Prečítajte si tiež: Matovič obhajuje 25 percentnú DPH! Osamelým matkám chce zvýšiť dávky na 1021 eur
Zvyšovaniu DPH sa nevyhneme
Expert tiež uviedol, že DPH je kľúčová daň pre štátny rozpočet a je úplne štandardné, že sa používa na financovanie solidárnych výdavkov. Avšak, zvyšovanie spotrebnej dane na vyplácanie neefektívnych a neadresných sociálnych dávok nepovažuje za správne. „Lepším riešením by bolo identifikovať skupiny obyvateľstva, ktoré potrebujú viac pomoci,“ hovorí Ďurana.
„Krásnym príkladom budú ľudia, ktorí zarábajú o niečo viac ako je priemerná mzda. Budú platiť vyššiu DPH, ktorá sa im bude vracať v podobe vyšších prídavkoch na deti, ak ich teda majú. Tu sa nám v úplnej nahote ukazuje, že štát z jedného vrecka berie a do druhého vracia. Do toho druhého sa však aj tak vráti menej, pretože po ceste sa stratia peniaze na byrokraciu. Takýto transfer nemá veľký význam,“ vysvetlil Ďurana.
Zlepšovanie podnikateľského prostredia vs. sociálny štát
Podľa mnohých vyjadrení súčasnej vlády je jej cieľom zlepšovať podnikateľské prostredie. Avšak podľa tretieho bodu predstavenej reformy by sa malo pristúpiť k vyššiemu zdaneniu podnikateľov a živnostníkov.
„Toto je zásadný nedostatok návrhu, pretože reforma sa snaží eliminovať, alebo vyrovnávať rozdiely medzi zamestnaneckým mzdovým príjmom a podnikateľskými, či investičnými príjmami. Tieto príjmy však nie sú rovnaké premenné. Zamestnanec v práci nenesie riziko bankrotu a straty majetku, zatiaľ čo majiteľ áno. Akékoľvek zvyšovanie daňového zaťaženia pre živnostníkov alebo podnikateľov znamená menšiu ochotu podnikať, menšiu ekonomickú aktivitu, a tým pádom aj menší hospodársky rast, pomalší rast miezd, či vytváranie nových pracovných pozícií,“ vysvetlil odborník.
Dodal, že pokiaľ je na Slovensku príjem, z ktorého sa odvody neplatia, tak z tohto príjmu nevznikajú ani žiadne nároky na dávky. Akonáhle sa však zaťažia odvodmi, bude musieť štát týmto osobám vyplácať napríklad starobný dôchodok či nemocenské dávky.
„Sú to spojené nádoby. S dodatočnými príjmami pre štát, prídu aj dodatočné výdavky,“ upozornil odborník. Prízvukoval, že firmy platia daň z príjmov právnických osôb.
Podľa analytika by mal byť daňovo-odvodový systém nastavený tak, aby aj jedinci, ktorí chcú využívať sociálne poistenie, platili nejakú danú sumu, ktorú určí štát.
„Ak však ide o nepravidelný mzdový príjem, tak nemôžeme očakávať, že si takýto človek z nepravidelného príjmu bude platiť sociálne poistenie,“ zdôraznil Ďurana.
Mohlo by vás zaujímať: Minister Matovič ohlásil zvýšenie prídavku na dieťa. Po novom to bude 200 eur
Nastane odliv firiem do zahraničia
Podľa Ďuranu nastane ešte väčší odliv firiem do zahraničia, kde majú priaznivejšie podmienky a nižšie daňové zaťaženie. „Podnikatelia si vedia veľmi dobre spočítať svoje náklady a výnosy, a porovnať ich s rizikami. Pokiaľ usúdia, že v susednej Českej republike, či iných krajinách je lepšie prostredie na podnikanie, tak sa tam jednoducho presunú. V dnešnej elektronickej dobe je to oveľa jednoduchšie, ako tomu bolo pred 20 rokmi,“ zhodnotil Ďurana.
Návrh reformy, tak ako už avizoval minister financií bude deficitný, ak chce naplniť prvý predstavený bod, ktorým je navyšovanie prídavkov na deti vo výške 200 eur mesačne. Slovensko po roku pandémie pritom dosiahlo historicky najvyšší deficit, ktorý sa pohybuje na úrovni 60,57 % HDP.
„Z môjho pohľadu je navrhnúť takto deficitnú reformu obrovská trúfalosť, pretože sa tu nebavíme o jednorazovom výdavku, ale o permanentnom. To znamená, že takýto veľký deficit bude vznikať aj v nasledujúcich rokoch. To čo my potrebujeme sú konsolidačné opatrenia, šetriť vo výdavkoch a dostať deficit pod kontrolu. Namiesto toho tu pripravujeme megalomanské zvyšovanie neadresných dávok,“ vyhodnotil odborník.
Za pozitívum reformného návrhu Ďurana považuje snahu o zrušenie hrubej mzdy, ktorá deformuje a skrýva pred zamestnancami ich skutočnú cenu práce. „Pokiaľ by sa podarilo presadiť tzv. superhrubú mzdu, bolo by to dobrou správou,“ uzavrel odborník z INESSU.
Súvisiaci článok: Bude sa zvyšovať vek odchodu do dôchodku. Rezort práce už pripravil novelu zákona
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies