Rozmarná nostalgia za stanmi a jedlom uvareným v kotlíkoch

Vodný slalom sa v minulosti považoval za trampský šport. V čistej prírode sa neustále skloňovali tri živly, oheň, voda, vzduch. Aj na MS v Tacene sa zaspomínalo. Peter Mráz, tréner dvojnásobnej olympijskej víťazky Eleny Kaliskej, zažil s vodáctvom pravý život slovenského zálesáka. V jednej ruke 'ešus' s jedlom prihrievaným nad ohníčkom, v druhej kus chleba, neďaleko vyšponovaný stan a k tomu gitara a pieseň zachrípnutého vodáka. Súčasnosť sa už točí okolo hotela, vyberanej stravy, dokonalej regenerácie, perfektne zorganizovanej dopravy a načasovania každej maličkosti.
Aj Tacen zažil pri troch majstrovstiev sveta veľa premien. Spájajú ich roky 1955, 1991 a 2010. Na prvom šampionáte oslavovala celá, neskôr rozpadnutá Juhoslávia, pretože takýto globálny sviatok bolo niečo v krajine nevšedné. V roku 1991 sa zasa lúčila so svojím štátnym útvarom, šampionát niesol prívlastok ako posledný juhoslovanský. Súčasný v roku 2010 prináša nové vymoženosti a iný pohľad na vodácky svet, nie so všetkým však možno pohnúť.
"Takýto kanál a aj ten augsburský v Nemecku sa veľmi ťažko mení," tvrdí tréner Peter Mráz. "To by sa muselo rekonštruovať od začiatku celé dno. Na takéto rozsiahle zásahy ťažko hľadať peniaze, je to náročné a znovu sa správne trafiť do profilu dna nie je jednoduché. Tento kanál zažil veľmi málo úprav od roku 1991, zmenil sa len druhý valec na trati, predĺžil sa spád, zošikmil a boli na to aj dôvody. Búchalo sa o dno, po zúžení koryta sa v hlbšej vode zrýchlil dojazd do cieľa. Napriek tomu si myslím, že kanál zostal stabilný bez väčších úprav."
Slalomárom sa menili podmienky raketovo a dotkli sa celej mozaiky ich vodáckeho života. "Je to neporovnateľné," listuje kronikou Peter Mráz. "Naši slalomári si svojimi výsledkami vydobyli lepšie finančné zabezpečenie od štátu. Rozhodujúce boli výsledky, výnimočnosťou zarezonovali a spôsobili, že sa nám v príprave s financiami ľahšie dýchalo a dýcha. Aj preto sme v hierarchii individuálnych športov na výslní. Náš piedestál v úspešnosti sa prejavuje vo všeobecnosti trebárs v ubytovaní, minimálne v trojhviezdičkových hoteloch, v doprave na podujatia, leteckej, či v menšej vzdialenosti na autách, to všetko sa nám v minulosti mohlo javiť ako sen. Federálne časy sme končili v roku 1992 a dovtedy sa najčastejšie cestovávalo v autobusoch, bývalo sa v kempingoch a stanoch. Materiálne a tréningové vybavenie ťažko porovnávať so súčasnosťou."
Trampovanie a nostalgia, dva pojmy neodmysliteľne spojené aj pre Petra Mráza. "Ja by som trebárs mohol stanovať, no športovec pripravujúci sa na vrcholný výkon, tak to je nemysliteľné, aby celý deň bol pod stanom, v mokrých veciach a so zdravím na kraji rizika. Jeho výkon by bol o 20 až 30 percent nižší. Aj preto sa čo najrýchlejšie udomácnil hotelový trend bývania. Pamätám si, že v nemeckom Augsburgu sme dlho mali možnosť stanovania pri trati, ja spolu s Elenou Kaliskou, synom Tomášom, Gabrielou Stacherovou sme ubytovanie pod plátnom aj využívali. Bohužiaľ, od roku 2003 takýto spôsob prechodného bydliska zrušili a dnes je situácia taká, že prebývanie v kempoch úplne vymizlo."
Nostalgia oživuje spomienky nielen u Petra Mráza, ale aj u ďalších starších vodákov. "Občas si pospomíname na krásne zážitky, každé jedno posedenie je o nostalgii, jedlo pripravené v kotlíku nad ohníčkom chutilo neobyčajne, aj sa nám zacnie a povieme si, škoda. Život však nezastavíš, ani ten vodácky, kedysi čundrácky, s dnešnou podobou v našich očiach takmer salónny."

Zdroj: TASR