Dejiny vyvoleného ľudu: Ako sa zrodil arabsko-židovský konflikt

Izrael mal, má a vždy aj bude mať výnimočné postavenie v pohľade Stvoriteľa, z jeho stredu pochádzal aj spasiteľ. Židovský ľud si zakúsil bohatosť na zázraky, ale aj na príkoria, zažil slávne dni, ale potom aj padol na dno.

Na počiatku jeho histórie stál istý muž, nazývaný aj praotec viery a práve On získal zem za dedičstvo ako odmenu za vieru v nemožné.

Stereotyp
Abram si žil spokojne a skromne, dalo by sa napísať, že najväčším priateľom mu bol stereotyp. Pravdepodobne si namýšľal, že to tak bude až do smrti. Nevedel, že Boh si pre neho naplánoval čosi, čo prekročí čas. Najvyšší mu z ničoho nič prikázal, aby opustil svoje pohodlie a vydal sa do neznáma, bez jediného obzretia mal zanechať minulosť s peknými aj škaredými spomienkami. Nenasledovala žiadna bližšia inštrukcia, Boh skúšal, či odpovie poslušnosťou alebo sa nechá poviesť strachom. Našťastie, vyvolil si poddanosť, a s manželkou sárou sa napokon usadili v Kanaáne.

Bezdetní
V období, v ktorom sa udalosť odohrala, neexistovala pre ženu väčšia potupa ako neplodnosť. Na jej ramenách spočívala zodpovednosť za počatie dediča, a ak povinnosť splnená nebola, zasypala ju hanba a bolesť. Dôverne to poznala aj Sára, v manželstve s Abramom sa nezrodil ani jeden potomok. Zdalo sa, že sa to nezmení, ona už bola starena a aj on sa pomalým, ale istým krokom približoval k 100 rokom. Boh však vyslovil nezvyčajný sľub, vraj dá syna a spôsobí, že z jedného muža potom vzíde veliký národ. Ako prejav, že slovo myslí úprimne a niet v ňom ani zrnka klamstva, zmenil mužovi meno na Abrahám, lebo bude otcom mnohých, aj králi po ňom prídu.
Abrahám opäť nepochyboval, nespoliehal sa na prirodzené, všetku nádej vložil do nadprirodzeného.

Konflikt
Splnenie zasľúbenia trvalo akosi pridlho a Sáre sa viac čakať nechcelo. Zosnovala plán a muža nahovorila, aby si ľahol s otrokyňou Hagar. Ak neoťarchavela ona, tak nech aspoň služobná ukáže, že je ženou a že je schopná priniesť do domu dieťa. A tak sa aj stalo. Hagar porodila syna, ktorý dostal meno Izmael a on je počiatkom Arabského ľudu. Odveký konflikt na seba nenechal dlho čakať. Boh, pravdaže, skutočne dožičil pravého syna, daného z lona Sáry, pomenovaného Izák. Dvaja chlapci medzi sebou zvádzali boj, až kým Izmael nebol nútený opustiť príbytok. Boh o synovi otrokyne prehlásil, že je to človek divoký a že ruka všetkých bude proti nemu, a preto nesmie byť dedičom tak ako Izák.

Zasľúbená zem totiž patrila Židom a proti rozhodnutiu Všemocného, nie je možné priečiť sa. A aby svedectvo nezomrelo, zaznamenalo sa v Biblii a je uchované v knihe Genezis. To aby nikto nepochyboval, že je to pravda.