Joe Biden si pripomenul 100. výročie masakra v Tulse

Biden v utorok priletel do Tulsy v Oklahome, aby sa zúčastnil na podujatí pri príležitosti 100. výročia útoku

Masaker v Tulse

Bol to jeden z najkrvavejších rasovo motivovaných útokov v amerických dejinách, ktorý si vyžiadal životy asi 300 Afroameričanov. Dva dni násilností, ktoré odštartovala skupina belochov, a ktoré na celé desaťročia takmer vymazali z dejín. Do všeobecného povedomia sa dostali až počas vlaňajších protestov proti rasizmu a policajnému násiliu.

Skupina bielych Američanov 31. mája 1921 zrovnala so zemou prevažne černošskú štvrť Greenwood v Tulse. Komunita, ktorú nazývali aj „čierna Wall Street“, bola najbohatšou afroamerickou štvrťou v krajine až kým belosi nevypálili tamojšie domy a obchody. Udalosti si okrem mŕtvych vyžiadali aj množstvo zranených. Tisícky čiernych Američanov v dôsledku útoku prišli o strechu nad hlavou a následne ich umiestnili do internačných táborov pod dohľadom Národnej gardy.

V nasledujúcich rokoch sa však mnohé oficiálne záznamy stratili alebo zničili a v školách sa o masakre neučilo.

Najhorší masaker v dejinách
Biden v utorok v Tulse upozornil, že „o udalostiach, ktoré sa tu stali, sa príliš dlho hovorilo potichu a boli zahalené v temnote“. „Toto neboli výtržnosti. Bol to masaker a bol jeden z najhorších v našich dejinách, no nebol jediný,“ skonštatoval prezident s tým, že „liečenie môže prísť len s pravdou“. Niektoré krivdy sú podľa Bidena „také ohavné, také príšerné, také tragické, že ich nemožno pochovať, nech sa ľudia akokoľvek snažia“.

Biden tiež 31. mája zverejnil vyhlásenie k pamätnému dňu, v ktorom na poctu „odkazu greenwoodskej komunity a čiernej Wall Street“ znovu potvrdil svoj záväzok dosiahnuť pokroky v „rasovej spravodlivosti prostredníctvom celej vlády a práce na vykorenenie systémového rasizmu zo zákonov, politík i našich sŕdc“.

Priebeh Bidenovj návštevy
Prezident začal v utorok svoju návštevu prehliadkou Siene preživších, výstavy venovanej masakru v Greenwoodskom kultúrnom centre. Stretol sa tiež s poslednými tromi ľuďmi, ktorí prežili masaker a sú ešte nažive. Viola „Mother“ Fletcher, Hughes „Uncle Red“ Van Ellis a Lessie „Mother Randle“ Benningfield Randle sú vo veku 101 až 107 rokov.

Starosta Tulsy GT Bynum v pondelok zverejnil ospravedlnenie v mene miestnej samosprávy za to, že nedokázala komunitu ochrániť ani sa k obetiam „správne zachovať“. „I keď žiadny zo súčasných zvolených predstaviteľov Tulsy nebol nažive v roku 1921, sme členmi tej istej správy a teda ospravedlnenie za tie zlyhania je naše,“ napísal na sociálnej sieti Facebook. „Obete, muži, ženy, malé deti, si od svojho mesta zaslúžili viac a mne je ľúto, že to nedostali,“ dodal.

Prečítajte si: Moskva vyostruje rétoriku. V prípade provokácií zo strany nepriateľov nevýlúčila vojenské riešenia

Greenwood
Greenwood bol v časoch pred americkým hnutím za občianske práva jedinečný, prosperujúca komunita, kde sa prevažne čiernym obyvateľom darilo v časoch rasovej diskriminácie a segregácie. Konanie bielych násilníkov však úplne zmazalo desiatky rokov prosperity a bohatstva tamojších čiernych obyvateľov. Z viac ako 30 blokov čiernej štvrte sa do dnešných dní zachovali len spálené tehly a časť suterénu kostola.

Jedna z preživších, 107-ročná Viola Fletcher, minulý mesiac v americkom kongrese vypovedala, že v ten deň prišli o všetko. „Greenwood predstavoval to najlepšie, čo bolo pre čiernych ľudí v Amerike možné,“ povedala.

Mohlo by vás zaujímať: Mladá žena sa vďaka očkovaniu stala milionárkou