Dejiny vyvoleného ľudu: Ako a prečo sa zrodil antisemitizmus

Egyptu sa, naopak, darilo, v krajine sa totiž prezieravo pripravilo na čas nedostatku, a tak sa Jákobova rodina vybrala na cestu. Vtedy, pravdaže, ani len netušila, že sa tam nakoniec veľká časť národa usadí a rozmnoží. Najskôr sa židovský ľud nemal na čo sťažovať, nejeden z nich dokonca pracoval na vznešených postoch a okolie sa k nim správalo s úctou, s novou generáciou však prišlo k postupnému zotročovaniu.

Vyhliadol si ho Boh
S využívaným Židov na výstavbu je spojené predovšetkým meno slávneho faraóna Ramesse II., ktorého nie práve najlepšia povesť sa nesie až doteraz. Ťažký osud plný odriekania a bolesti, je zaznamenaný v Biblii, pričom zúfalstvo ľudu bolo také obrovské, až vzbudilo pozornosť Boha. Práve On si vyhliadol muža rozpolteného, Mojžiša, ktorý síce koreňmi patril k Židom, ale dostal vzdelanie a výchovu hodnú Egyptského mládenca.

Mojžiš mal trochu výbušnú povahu, ale nedalo sa mu uprieť, že mu na nešťastí krajanov záleží. Boh ho poslal vyjednávať s faraónom, aby prepustil Izraelitov a nechal ich v pokoji sa vrátiť do domoviny. Ako inak, vládca Egypta sa priečil, za čo si vyslúžil Boží hnev a rany v podobe premnožených žiab, kobyliek, vredov a ďalších, jemne napísané, nepríjemností. Pokiaľ však šlo o to, či zvíťazí faraón alebo vôľa Stvoriteľa, dalo sa spoľahnúť na to, že ľudský rozum, nech by bol akokoľvek bystrý, ostane zahanbený. Ľud napokon miesto otroctva opustil a vydal sa na putovanie, ktoré trvalo bezmála 40 rokov. Pravda, trvalo by aj menej, ale Izraeliti si boli sami na vine, neustále reptali, sťažovali sa a popudzovali proti sebe aj Boha. Preto sa ich pochod predĺžil a bol plný zážitkov, ktoré sú podrobne zapísané v Mojžišových knihách.

Dohady
Útek Židovského zoskupenia pod vedením Mojžiša, sa odohral zhruba v poslednej štvrtine druhého tisícročia pred Kristom. Vie sa, že Mojžiš bol síce vyhliadnutý Bohom a Ním aj označený za najpokornejšieho muža na zemi, avšak v spoločnosti, ktorú chtiac-nechtiac sprevádzal pri opätovnom putovaní do Kanaánu, si veľkú obľubu nezískal. Napriek tomu sa s ním neoddeliteľne spájajú viaceré, pre históriu dôležité, udalosti. Jednak sa prostredníctvom jeho osoby dostalo do povedomia slávnych desať prikázaní, a jednak to bol on, kto prvý raz vyslovil slovo zákon.

Je tiež považovaný za autora hebrejského písma, ktoré sa neskôr stalo predlohou pre grécku abecedu. Pokiaľ je reč o Grécku, aj tam zanechal nezmazateľnú stopu. Zašlo to tak ďaleko, že z jeho charakteru sa vytvorilo niekoľko božstiev a boli mu pripisované vynálezy súvisiace s priemyslom, a vraj vytvoril aj zopár vojenských strojov. Kým sa istý filozof Filon vyjadril, že od Mojžiša bez ostychu čerpal aj Homér, spisovateľ Numenia zasa tvrdil, že Platón bol len grécky hovoriaci Mojžiš.

Nanešťastie, netrvalo dlho a začala sa šíriť nenávisť namierená voči Židom. Jej počiatky sa datujú na druhú polovicu prvého tisícročia pred Kristom. a jej šírenie mali na svedomí pohanskí spisovatelia. Opovržlivo o Mojžišovi písali ako o čudákovi, ktorý vyformoval obmedzené náboženstvo a zavinil spustenie xenofóbie. Najväčšmi však antisemitizmus vyprovokovala legenda, že slávny vodca ani nebol Žid, ale len akýsi rebelujúci kňaz z Egypta. Áno, útek spod otroctva vyvolal aj nepeknú spomienku v dejinách, ale nedá sa poprieť, že pre Izraelský ľud ako taký, bol určujúci. Kým do Egypta totiž prichádzala len hŕstka, odtiaľ odchádzal skutočný národ s vlastnou charakteristickou črtou.