Pandémia by nemala prerásť do bezpečnostného rizika, uviedol Mikulec na zasadnutí Rady ministrov

Ako vysvetlila hovorkyňa Ministerstva vnútra SR Barbara Túrosová, páchatelia trestnej činnosti sa rýchlo prispôsobili novému prostrediu.

Terorizmus a kybernetické útoky

Dodala, že si to vyžiadalo cielenú operatívnu reakciu, aby sa zabránilo zneužívaniu pandémie teroristickými organizáciami na páchanie závažnej a organizovanej trestnej činnosti.

Hlavnou témou rokovaní ministrov bola okrem pandémie a jej dôsledkov pre kriminalitu aj vyhliadka vnútornej bezpečnosti krajín v súvislosti s nástupom umelej inteligencie, boj proti terorizmu či riadenie migračných tokov so susednými krajinami.

„Na základe poznatkov o vplyve pandémie COVID-19 na vnútornú bezpečnosť sa dnes, o rok neskôr, musíme sústrediť na to, aby sa súčasná kríza nestala bezpečnostnou krízou, aby sme zlepšili odolnosť a pripravenosť na budúce krízy,“ zdôraznil Mikulec.

Európa stojí pred novými výzvami

Podľa rezortu krajiny z týchto dôvodov potrebujú spoločne budovať lepšiu odolnosť a pripravenosť. Ako kľúčové vníma problémy extrémistickej propagandy v online prostredí či sociálny dopad na obyvateľstvo v dôsledku nestabilnej ekonomickej situácie.

Práve s nestabilitou ekonomiky súvisí nárast nielen kriminality a domáceho násilia, ale aj radikalizácie. V boji proti nim sa v praxi osvedčili hlavne preventívne informovanie verejnosti o opatreniach, dostupných liečivách a ich overených zdrojoch.

Ministri diskutovali aj o aplikácii umelej inteligencie z hľadiska vnútornej bezpečnosti v kontexte navrhovaných harmonizovaných pravidiel umelej inteligencie (Artificial Intelligence Act - AIA).

Mikulec vyzdvihol, že jedným z cieľov návrhu nariadenia je kontrola rizík a zaručenie spoľahlivého využívania umelej inteligencie. „Aplikácie umelej inteligencie ponúkajú aj úplne nové možnosti pre výkon bezpečnostných zložiek, ktoré doposiaľ neexistovali,“ podotkol.

Tri kľúčové oblasti

Pre vnútornú bezpečnosť sú z návrhu nariadenia relevantné tri oblasti, a to biometrická identifikácia a kategorizácia fyzických osôb, presadzovanie práva a tiež oblasť migrácie, azylu a riadenie hraničných kontrol.

Minister doplnil, že zatiaľ sa dopady nasadenia umelej inteligencie analyzujú. Podľa neho by mohlo pomôcť sektorové hodnotenie, špeciálne zamerané na vnútornú bezpečnosť.

V súvislosti s tým ako čeliť výzvam zvýšených migračných tokov do Európskej únie (EÚ) sa rokovalo aj o "Schengenskej stratégii".

Funkčný Schengen

Jej výsledkom by pritom mal byť plne funkčný a odolný Schengenský priestor a tiež revízia hodnotiacich a monitorovacích mechanizmov.

Pre pretrvávajúce kontroly na vnútorných hraniciach Komisia plánuje spustiť politický a technický dialóg s dotknutými členskými štátmi.

„Akékoľvek vnútorné kontroly vníma aj slovenská spoločnosť veľmi citlivo a rozvíjanie toho, čo v hodnotiacom systéme funguje, pokladáme za správny prístup,“ spresnil.

Podotkol, že by sa nemalo zabúdať na čo najskoršie rozšírenie Schengenského priestoru o ďalších členov spĺňajúcich podmienky vstupu, ako je napríklad Bulharsko, Rumunsko či Chorvátsko.