Boh najlepšie pozná ľudstvo, sám ho predsa stvoril. Dobre vie, ako ľahko sa dá vyľakať, ako málo stačí na zraniteľnosť, a koľkým malým aj veľkým protivenstvám musí každý deň čeliť.
Mohol by sa len tak nečinne prizerať a ľahostajne krútiť hlavou, ale na to je príliš dobrý a láskavý. Preto v Biblii opakovane uisťuje, pripomína a zdôrazňuje najmä to, aby sa človek nebál. Dôvodov na strach môže byť hoci aj milión, stačí ale jeden protiargument, ktorý obavu raz a navždy zničí: „Neboj sa, lebo ja, tvoj Boh, som s tebou." Neochvejnou pravdou o Božej prítomnosti, si je istý aj americký pastor Max Lucado, demonštruje to v novej knihe Nikdy nie si sám.
Vplyv samoty
Literárny počin Nikdy nie si sám, je dieťaťom karantény. Max Lucado síce začal s písaním v období, v ktorom nejestvovalo ochorenie s názvom Covid-19, a slovné spojenia ako sociálna izolácia a zákaz vychádzania netvorili súčasť každodennej komunikácie, ale ozajstnú podobu kniha získala uprostred tmavého obdobia roku 2020.
Pravdaže, epidémia nevynašla osamelosť, len vyniesla na svetlo sveta jej ´hĺbku a dovolila zahryznúť sa do každého, na koho sa podarilo dosiahnuť. Istá štúdia vraví, že negatívny vplyv osamelosti na zdravie, je rovnaký ako vyfajčenie 15 cigariet v priebehu jedného dňa. Je natoľko nebezpečná, že môže doviesť k demencii, ochoreniam srdca, má moc oslabiť imunitný systém a dokonca aj znížiť celkovú dĺžku ľudského života.
Zamestnanci jednej z najväčších nemocníc v rámci Ameriky, označili pocit osamelosti za hlavnú príčinu, prečo býva čakáreň na pohotovostiach až žalostne preplnená. Iste, presvedčenie sa nezrodilo len tak z ničoty, viedla k nemu analýza dát a následný dôkladný rozhovor s 80 pravidelne sa na pohotovosť vracajúcimi pacientmi, ktorých liečenie sa v priebehu roka vyšplhalo na sumu štrnásť miliónov dolárov. Och, áno, šokujúce! Max Lucado však neponúka len zdrvujúci náhľad na problém, ale spolu s ním vedie k priamej ceste za uzdravením.
Pomoc
Riešenie načrtáva, napríklad, aj v jednoduchom príbehu vytrhnutom z najvšednejšej reality. „Nedávno som bol na prechádzke so svojimi dvoma najobľúbenejšími spoločníkmi: triapolročnou vnučkou Rosie a svojím verným psom Andym. Andy rád skúma vyschnuté koryto rieky neďaleko nášho domu a Rosie rada lozí za ním. Myslí si, že sa dostane všade, kde on. Keď jej ponúkam pomoc, odoženie ma mávnutím ruky. Je to pekný kvietok, táto slečna. Andy zbadal v hustom kroví nejaké zviera a vbehol medzi konáre. Rosie si myslela, že aj ona to dokáže, ale kým Andy krovím prebehol, ona sa v ňom zasekla. Keď ju konáriky začali škriabať, rozplakala sa. Vošiel som medzi konáre a otvoril náruč. Ona ku mne vystrela ruky, aby som ju odtiaľ vytiahol. Boh robí to isté pre každého z nás," otvorene rozpráva Max a je to len zlomok pokladu, ktorý čitateľ uprostred knihy vykope.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies