Šokujúci príbeh o dvanásťročnom zločincovi a jeho ceste za slobodou

Začalo sa to nevinne, všetko v sebe dusil a predstieral, že je členom usporiadanej rodiny. Na prvý pohľad to tak pôsobilo, ale nikto netušil, s akým strachom sa deň čo deň vracia zo školy.

Šialený plán
Matka vedela byť tvrdá, veľmi tvrdá. Neprejavovala to slovne, na dôkaz používala remeň a kadečo iné, s čím sa dalo ubližovať.
Spočiatku to znášal statočne, dokonca aj šikanu od spolužiakov trpel ticho a bez náznaku sťažností, jeho vnútro sa ale trhalo na márne kúsky.

A potom, keď návrat domov bol až príliš bolestivý a žalúdok sa mu stiahol od nervozity, vymyslel šialený plán. Ak urobí niečo, čím od seba odvedie pozornosť, matka mu neuštedrí zvyčajnú bitku.

Áno, to by mohlo fungovať. Čo by to ale malo byť? Myšlienky sa mu krútili, poháňala ho temnota a nakoniec to vymyslel. Vezme si otcovu loveckú pištoľ a zastrelí ňou mladšiu sestru.

Flirt so smrťou
Kiežby to bol len nápad, ktorý dostane možnosť ukázať sa vo svojej nekonečnej pekelnosti a zomrie tak rýchlo, ako sa aj zrodil. Aj on by si to želal, ale než o tom stihol dôkladne premýšľať, naozaj vzal zbraň, stlačil spúšť a zapísal sa do histórie ako 12-ročný vrah.

Vzhľadom na maloletosť nemohol dostať drsnejší trest, a tak sa mu vymeralo päť rokov v nápravnom zariadení. Oľutovať svoj čin oľutoval a ešte ako!

Emócie však nedokázal rozumne spracovať, čo ho viedlo k ponáraniu sa na ešte hlbšie dno. Sebapoškodzovanie sa mu stalo rovnako prirodzeným ako dýchanie, a keď sa aj odvážil plánovať budúcnosť, v jeho očiach to bolo vyriešené už dávno. Zacielil si žiť ako motorkár, piť a biť sa.

Čiastočne si to aj splnil, pretože keď zariadenie opustil, dal sa na fajčenie marihuany a neštítil sa ani tvrdších drog. Neprekážalo mu riadiť vozidlo pod vplyvom alkoholu či iných omamných látok, a len málo si uvedomoval, aké má šťastie, že nespôsobil dopravnú nehodu a nezapríčinil neodvolateľné zranenie ani sebe, ani nikomu ďalšiemu.

Dá sa celkom určite povedať, že zámerne flirtoval so smrťou a odháňal od seba život. Oženil sa, aj si mierne vstúpil do svedomia, keď bol obvinený z druhého zločinu. Náprava však neprichádzala. Prisahal by, že to tak bude navždy a že akokoľvek sa bude snažiť ppolepšiť sa, nič sa nezmení.

Vždy je nádej
V istý večer dostal pozvanie do cirkvi, a keďže o Bohu už čo-to počul, neodmietol.

„Keď sa pastor modlil záverečnú modlitbu, zasiahol ma náhly nápor emócií. Všetky tie pocity, ktoré som tak dlho zadržiaval, všetci tí ľudia, ktorých som zranil, životy, ktoré som zničil – všetko toto sa vynáralo na povrch. Plakal som a nemohol som prestať. Vstal som a chcel som odísť, no jeden môj kamarát ma zastavil a zavolal pastora. Povedal som mu všetko. Povedal som mu o nenávisti, o kradnutí, bitkách, drogách a o zabití mojej malej sestry. Nič som nezatajil. Myslel som si, že ma odmietne pre množstvo strašných vecí, ktoré som urobil; napokon nebol by prvý. No on ma namiesto toho požiadal, aby som sa modlil. Požiadal ma, aby som uznal, že to, čo som urobil, bolo zlé, a aby som to všetko povedal Bohu, poprosil ho o odpustenie a prijal jeho Syna Ježiša Krista, ktorý zomrel preto, aby som ja už viac nemusel znášať dôsledky, ktoré by som si inak zaslúžil znášať," spomína si muž, ktorý sa síce vzdal, ale Boh mal iný plán.

Priznáva, že nie každá chvíľa je ľahká a nebude môcť zabudnúť na minulosť, ale i tak je vďačný za danú šancu.

„Ak môj tragický príbeh niečo dokazuje, tak to, že bez ohľadu na to, aký je tvoj život zlý alebo zbabraný, vždy je nádej. Vždy je nádej. Nezáleží na tom, koľko zločinov sme spáchali alebo koľkých ľudí sme počas toho zranili. Ježiš vždy ponúka nádej. Bez ohľadu na to, koľko nenávisti sme v sebe prechovávali a koľko bolesti sme spôsobili, Boh nám vždy dáva nádej. On nás vždy bezpodmienečne miluje – bez ohľadu na to, aký zbabraný je náš život."