Dejiny vyvoleného ľudu: Neslávne zajatie a dni, keď bohatí závideli chudobným

Musel čeliť vnútornému napätiu a spamätávať sa z oslabenia, ktoré zanechalo rozdelenie krajiny na Severné kráľovstvo zvané aj Izraelské a Južné kráľovstvo tiež známe ako Judsko. Čelil protivenstvám, skúsil poníženie od Asírie, ktorá sa zaslúžila o masovú deportáciu a akosi sa stále vzďaľoval aj od Boha, čo bola zaiste najväčšia chyba, akej sa mohol dopustiť.

Súvisiaci článok: Dejiny vyvoleného ľudu: Mániodepresívny kráľ a chlapec, čo mu hrával na citare

Tvrdá kázeň

Keby sa aj Izraeliti pokúšali tváriť, že je všetko v najlepšom poriadku, o zastavenie pretvárky sa postaral rok 627 pred Kristom. Vtedy sa odkiaľsi vynoril mládenec menom Jeremiáš a verejne vystúpil s tvrdou kázňou, v ktorej varoval pred neodvratnou budúcnosťou. Prorokoval, že ľud bude rozptýlený, zahnaný a potupený a je zbytočné brániť sa, pretože Všemohúci Boh sa rozhodol trestať za neposlušnosť.

Podobný článok: Dejiny vyvoleného ľudu: Ako a prečo sa zrodil antisemitizmus

Zrejme ani netreba zdôrazňovať, že Jeremiáš nebol považovaný za miláčika spoločnosti a že už len samotné vyslovenie jeho mena vzbudzovalo nervozitu a kradlo mužom aj ženám pokoj na lôžkach. Nikto mu nebol oporou, o čom svedčí aj skutočnosť, že ho odvrhla i pokrvná rodina. Spisy, ktoré vytvoril, sa pálili a niekoľkokrát sa ocitol tvárou v tvár smrti.

Nikdy sa neoženil, hoci sa nevie, či ho k staromládenectvu doviedla subjektívna nechuť alebo objektívna príčina a on sám preklínal deň svojho narodenia. Nič to však nemení na tom, že každé slovo, čo mu Boh vložil do úst, sa naplnilo až po najodpornejší detail.

Ničenie
Na judskom tróne práve sedel kráľ Jójákím, keď sa blížil nepriateľ zo severu. Babylon nepredstavoval celkom novú ríšu, ale jeho moc sa vzmáhala a chýr o ňom sa niesol všade. Uštedril zdrvujúcu porážku tak Egyptu, ako aj Asírii, a chystal sa podrobiť si aj Izrael. V roku 597 pred Kristom bol napadnutý Jeruzalem a prostredníctvom zachovaného písomníctva vieme celkom presne, že neslávny deň pripadol na 15. marec. Kráľ bol presťahovaný a spolu s ním opustili domovinu aj všetci urodzení. Zlaté predmety v bohatom a precízne vystavanom chráme, sa osekali a odniesli preč, čo ani zďaleka nebol koniec ukrutnostiam.

Mohlo by vás zaujímať: Dejiny vyvoleného ľudu: Ako sa z jedného muža stal Izrael

V zajatí sa vymyslelo, že sa vymenuje nový panovník, a napokon sa do vznešenej funkcie povýšil Cidkija. Voči babylonskému vládcovi Nabuchodonozorovi mal zachovávať podriadený vzťah, a vraj by sa nastolil aspoň aký-taký pokoj.

Vylúpnutie očí
Len čo sa otvoril rok 586, akákoľvek nádej sa roztrúsila na prach. Hradby Jeruzalema boli dočista zrúcané, celé mesto zomieralo pod ničivou rukou čoraz mocnejšieho nepriateľa. Cidkija sa v mukách prizeral, ako mu vraždia deti, a keď vydýchlo i posledné, pristúpili k nemu a bezcitne ho obrali o oči. Zdá sa to ako čosi nepochopiteľné, ale v období, v ktorom sa udalosť odohrala, sa takto pravidelne trestalo porušenie vazalského sľubu.

Prečítajte si: Dejiny vyvoleného ľudu: Ako sa zrodil arabsko-židovský konflikt

Pozostalý ľud sa rozpŕchol kade-tade. Tí, ktorí neodišli do Babylonu, rozutekali sa tam, kde im bolo dovolené zotrvať. Najlepšie na tom bola najchudobnejšia vrstva, a azda jediný raz jej mohli veľkomožní páni závidieť. Pravdaže, nedostatok materiálneho zabezpečenia síce predstavovalo obrovskú nevýhodu, avšak čo chudoba vzala, sloboda dvakrát vrátila. Oni smeli zostať, vyznávať si svoje náboženstvo a konať tak ako uznali za vhodné a správne.

Život v tej dobe bol taký ťažký a nespravodlivý, každému núkal inú šancu, ako sa s tragédiou vysporiadať. Odvšadiaľ sa ozýval krik a dohady, len jeden jediný hlas zanikol do ticha. Prorok Jeremiáš, ktorý predtým zápalito hovoril, sa teraz obracal a vídal splnenie Božieho predsavzatia. Chcel priniesť nádej a rozprával o tom, že hoci je prítomnosť zlá, Boh zámer zmení a znovu spojí to, čo rozdelil. Kto mu venoval pozornosť? Ach, nenašiel sa ani jeden. Násilne ho odniesli do Egypta, kde aj v samote a nepovšimnutý skonal.

Podobný článok: Boh nechce, aby si bol rohožkou

Postretol ho osud ako mnohých iných, vo svete zabudnutý a po smrti navždy citovaný. To, čo mu diktoval Boh, môže byť útechou aj pre súčasného človeka trápiaceho sa obavami z budúcnosti. Veď v knihe Jeremiášovej je Boží výrok zapísaný a nemožno o ňom pochybovať.

„Lebo ja poznám úmysly, ktoré s vami mám," znie výrok Hospodinov, úmysly smerujúce k blahu, a nie k nešťastiu. Dať vám budúcnosť a nádej."