Dejiny vyvoleného ľudu: Prečo sa slávi Chanuka a kto bol prvý mučeník v histórii

Babylonské zajatie netrvalo večne, upozornil na to aj Boh prostredníctvom prorokov a, samozrejme, bola to pravda. Ľud sa však príliš unavil, zmáhala ho slabosť, a keď sa rozrástla popularita Grécka, dalo sa čakať, že sladkosť v podobe pokoja sa vzdiali a nebude jej nazvyš.

Prečítajte si: Dejiny vyvoleného ľudu: Neslávne zajatie a dni, keď bohatí závideli chudobným

Helenizácia
V dejinách sa proces helenizácie nenávratne udomácnil, a ak by sa mal jednoducho vysvetliť, potom by sa povedalo, že šlo o vytvorenie takého sveta, ktorý by verne nasledoval vzor Grécka vo všetkom od politiky až po každodenné žitie. Nieslo to v sebe veľa pozitív, ale nech by dobré stránky akokoľvek vzbudzovali dojem prevahy, stačila jedna temná črta a Izrael sa razom prestal tešiť.

Mohlo by vás zaujímať: Dejiny vyvoleného ľudu: Mániodepresívny kráľ a chlapec, čo mu hrával na citare

Kým totiž vyvolený ľud uctieval iba jediného Boha, okolité národy sa hrdo hlásili k polyteizmu, teda k vyznávaniu viacerých božstiev. Náboženská fantázia zašla ďalej, tvrdilo sa, že aj človek má právo byť považovaný za rovného najvyššiemu, k čomu ešte prispel aj slávny Aristoteles. „Pokiaľ v štáte existuje jedinec takých cností, že sa s ním ostatní nemôžu porovnávať, mal by byť kvalifikovaný ako boh," povedal mudrc. Pravdaže, v Izraeli sa odmietali s ideou stotožniť, avšak tvrdá ruka tvrdého vládcu zmenila odpor.

Súvisiaci článok: Dejiny vyvoleného ľudu: Ako a prečo sa zrodil antisemitizmus

Antiochia
V roku 175 pred Kristom sa k moci dostal Antiochos Epifanés patriaci do dynastie Seleukovcov a v jeho ponímaní bola helenizácia cestou k zlepšeniu života. Čokoľvek robil, vždy ho viedli jeho sebecké motívy, chcel najmä vyšší obnos daní, z ktorých mienil platiť finančne nákladné vojny. Jeho pokladnica zívala žalostnou prázdnotou, a tak sa dal do drastického menenia.

Za veľkňaza dosadil istého Iásona, ktorý, ako inak, spĺňal jeho predstavy. Dovolil mu Jeruzalem premenovať na Antiochiu a úplne znivočiť chrám. To však nestačilo, a keď sa našiel ešte väčšmi progrécky veľkňaz Menelaos, krutosť pokračovala. Vydal sa dekrét, ktorý zvrhol celý Mojžišov zákon a doprostred chrámu sa postavila pompézna socha Dia.

Nepokoje
Ako sa dalo predpovedať, nie všetci Izraeliti len ticho nariekali. Niektorí, tí odvážnejší a vznetlivejší, sa postavili na odpor. Zbožní Židia, nazývaní aj chasidim, neváhali znášať dôsledky za nesúhlas. Vytvárali sa mučeníci, za prvého je pokladaný 90-ročný Eleazar, ktorý patril k najvýznamnejším pisárom tých čias. Bol kruto dobitý na smrť a neskôr sa rozšírila i strašidelná rozprava o siedmich bratoch, ktorí rovnako tak zažili nespravodlivé zmasakrovanie.

Vražda za vraždu
V ľude sa ako odpoveď na zbytočné zomierania rozpálil hnev. Povstal Matatiáš Makabejský, narodený v starej Hasmoneovskej rodine, a s piatimi synmi po boku vykonal vraždu zástancu helenizácie. Výpravy proti Seleukovcom už neboli len snom trpiacich, och nie, rozpísala sa kapitola zaznačená ako povstania Makabejcov.

Matatiášovi piati synovia, na čele ktorých bolo možné vidieť Júdu s prezývkou Kladivo, veru nezaháľali a v priebehu dvoch rokov vyhnali z okolia Jeruzalema každého gréka, ani jeden proti nim nemal šancu. Chrám sa v decembri roku 164 pred Kristom opäť zasvätil skutočnému Bohu a na počesť toho dňa sa dodnes slávi sviatok Chanuky. Spievalo sa za slávnostného rinčania hárf, citár a cimbalov a Izrael sa smial a smial. Mal na to aj pádny dôvod, zasa raz okúsil nezávislosť a pripomenul si, aká je úžasne jedinečná. Seleukovci by sa aj vzpierali, ale ťažili ich iné problémy, vďaka čomu sa v roku 152 konečne vzdali helenizácie.

A Makabejci, v niektorých mysliach zakorenení ako fanatici, boli čestní a za presvedčenie by podstúpili aj riziko smrti. Veď napokon s mečom žili a meč ich aj naozaj usmrtil. Vraj všetci skonali násilne, ale aspoň sa doteraz vie, čo vykonali a ako neoblomne sa bili za pravdu.