Zápal slepého čreva sa mu stal osudným, ale jeho práca ostala nesmrteľná

Kalendár práve ohlásil rok 1908, keď sa pre Biddy Chambersovú všetko zmenilo. Spoznala muža, s ktorým si vedela predstaviť dlhočiznú budúcnosť, trebárs aj takú, čo by trvala naveky.

K presvedčeniu, že v ňom má povestnú spriaznenú dušu, ju neviedla len akási rýchlo prchajúca príťažlivosť, ale absolútna istota, že si rozumejú a vábi ich aj spoločný cieľ. Obaja sa odhodlali slúžiť Bohu, Jeho vyvýšili na pozíciu kráľa a podriadili mu sny, nádeje a celučičkú vieru. O dva roky neskôr si sľub potvrdili aj sobášom a začalo sa veľké dobrodružstvo v Londýne.

Škola
Túžba bola jasná - chceli si založiť Biblickú školu a zo všetkých síl ju doviesť k čo najväčšej návštevnosti a obľúbenosti. Dobre vedeli, že na to, aby sa čosi také podarilo, nestačí len fantázia plná predstáv, ale je nutné zohnať útulný a veľkosťou primeraný dom. Prvý krok teda doviedli do úspechu a najskôr len poskytovali ubytovanie jednak misionárom na dovolenke, a jednak za vzdelaním sa ženúcim študentom. Biddy využila skutočnosť, že vynikala v rýchlopise a manželove prednášky ochotne vyťukávala na hlučnom stroji, aby sa z poznámok vytvorili kvalitné korešpondenčné kurzy.

V Egypte

Na svet doľahla rana v podobe prvej svetovej vojny. Ľudstvo sa zbláznilo, zomieralo sa a trpelo biedou. Ona ako verná a úctivá manželka, nasledovala muža až do Egypta, kde sa na Boží pokyn podujal pomáhať s nadelenými schopnosťami a danosťami. Pravdaže, v tom čase sa rodina už rozrástla, spoločnosť im robila aj dva a pol ročná dcéra. Ani pobyt na Blízkom východe nepokrivil spolužitie, naopak, spolupráca pokračovala. Kým on vyučoval ako vojnový kaplán, ona zapisovala, vyťukávala a starala sa o jeho i dcérkino blaho.

Vdova
Dokonalá súhra mohla pokračovať aj ďalšie desaťročia, ale Boh mal iný plán. Prečo to rozriešil takto, nevie nik, ale ani nepochopením okolností by sa dôvera v Neho nemala oslabiť. Biddy ovdovela, manžel zomrel na komplikácie spojené so zápalom slepého čreva a z dvojitého sna bol odrazu iba jeden osamelý.

Smutná a trúchliaca sa vrátila do Londýna, aby si zodpovedala čoraz hlasnejšiu otázku. Čo si má počať a a má či nemá pochovať dávno zosnované nádeje? Napokon sa nevzdala, hoci by jej ani jeden človiečik nezazlieval, ak by sa otočila budovanému dielu chrbtom a úplne zmenila smer cesty.
Z prednášok, ktoré jej manžel kedysi s vášňou vravieval, stvorila brožúrku a v roku 1927 vyšla aj v knižnej verzii pod názvom My Utmost for His Highest.

Jeho slová mali a dodnes majú ohromujúco veľký vplyv, veď zakladatelia anonymných alkoholikov venovali úvod každého stretnutia predčítaniu z onej knihy a inšpiroval sa ňou aj George W. Bush. Oswald Chambers, muž, ktorý dávno žil a príliš skoro zomrel, odovzdal srdce tomu, kto je večný a veľkolepý, a najmä preto sa z jeho diela predalo 13 miliónov výtlačkov. Preložilo sa do 35 krajín a dá sa spoľahnúť na to, že posolstvo nikdy nezomrie.