S fajčením je to už raz tak, že má začiatok, ale akosi sa vyhýba koncu. Kto sa pustí do poťahovania z cigarety, len tak ľahko neprestane.
Nikto z milovníkov neduhu si nemyslí, že je to zdravé, naopak, každý bez výnimky rád a nahlas potvrdí, že škodlivý účinok je nepopierateľný.
Och, a keď do reči zavíta téma peňazí, koľko hnevu sa rozprúdi! Vášnivá závislosť si totiž vyžaduje ruku, ktorá poriadne načrie do priehradky v peňaženke. Akokoľvek je však silný odpor a nech je logickej rozumnosti koľkokoľvek veľa, vzdať sa fajčenia sa zdá byť takmer nemožné.
To nie je fér
Joyce a Dave žili v manželskom zväzku a spoločne sa delili o lásku k Bohu, ale aj o pretrvávajúci zlozvyk. Obaja sa zaraďovali do obrovitánskej skupiny fajčiarov, a keďže neboli ani hlúpi a ani naivní, vedeli, že by sa mali pokúsiť striasť sa závislosti.
Dave teda ako prvý učinil závažné rozhodnutie a predložil ho v modlitbe Bohu. „Pane, uvedomujem si, že zo svojej vlastnej sily to nedokážem. Nevládzem s tým prestať, ale viem, že ty mi môžeš pomôcť. Preto je to odteraz tvoj problém," pomodlil sa a pokojne sa uložil na odpočinok.
Na ďalšie ráno sa zobudil s dobrou náladou a absolútnou nechuťou siahnuť po škatuľke a zapaľovači. Stačil krátky a úprimný rozhovor s Bohom, a všetko sa pominulo. Odvtedy ani raz nedostal nutkanie fajčiť.
Joyce to pozorovala, a keď videla ohromujúci výsledok, skúsila to rovnako. Aj ona predložila prosbu Bohu, zaspala, a len čo sa v rannej hodine prebudila, potrebovala si nutne priložiť cigaretu k ústam. Vo vnútri jej sršal hnev a opakovala sa jej jediná myšlienka. To nie je fér! Prečo on vládal skoncovať a ona nie?
Boj
Joyce sa nevzdala a naďalej sa sústreďovala na Boha. Každodenný boj prebiehal približne totožne. V dopoludňajšom čase si predsavzala, že fajčiť nebude.
V polovici dňa ale nevydržala a dorútila sa k novinovému stánku, aby si zakúpila krabičku plnú cigariet. Následne sa ponáhľala domov, potiahla si, a hoci sa objavil aj pocit uspokojenia, ani výčitky svedomia na seba nenechali dlho čakať.
Podlhovasté potešenie teda zahasila a celý kúpený úlovok pohodila do odpadkového koša. O pár hodín ju závislosť povolala naspäť a znížila sa k tomu, že z odpadkov onú škatuľku dôkladne povyťahovala. Opäť si potiahla, opäť sa cítila vinná a pokušenie zasa skončilo medzi pohodenými vecami.
Uprostred noci sa celý proces zopakoval znovu a znovu. Najhoršie bývali nedele, keď sa zúčastňovala na bohoslužbe. Po skončení kázne a zaznení záverečnej modlitby, sa Joyce chvatne rozlúčila, zamkla sa vo svojom aute a ľahla si na sedadlo.
Konečne si mohla nerušene pofajčiť! Len dúfala, že ju veriaci nezbadajú. Pravdepodobne si ostatní mysleli, že jej dopravný prostriedok horí, z okien sa tiahol iba dym, nič viac vidno nebolo.
Zápas pokračoval a pokračoval, ale Boh jej napokon doprial slobodu a dnes spokojne prehlasuje, že je vyliečená.
Prečo Dave závislosť prekonal skôr a oveľa miernejšie? To sa nedá s určitosťou povedať, ale jedno je isté. Nie je to spôsobené tým, že by Boh mal jedného radšej ako druhého.
Pre človeka si však naplánoval individuálny príbeh, jedinečne a neporovnateľne ho vytvoril. Joyce tvrdí, že ak by mala rovnaké šťastie ako Dave, nemohla by teraz slúžiť a pomáhať tým, ktorí zažívajú podobné uskalia ako kedysi ona. Jej minulý boj zabezpečí niekomu terajšiu výhru.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies