Dejiny vyvoleného ľudu: O tom, ako vyzerá, keď sa moci chopí skutočný blázon

Čo sa týka minulosti Bohom vyvolených Židov, nedá sa síce s ľútosťou a súcitom, ale predsa opomenúť časť národnej kapitoly, ktorá sa začala tvoriť v roku 37 pred Kristom.

Proti vlastným
Na trón zasadol ako právoplatný kráľ Herodes Veľký. Narodil sa ako Žid, teda by sa predpokladalo, že voči vlastným súkmeňovcom prejaví úctu a vloží do vládnutia hrdosť na pôvod, z ktorého on sám vzišiel.

V jeho prípade je však každý úsudok nesprávny, je totiž nechváľne známy aj tým, že viedol intenzívnu protižidovskú politiku. Vnútorne bol rozpoltený, pretože hoci náboženské mravy mu neboli cudzie a dokonca bol ochotný do istej miery ich žiť aj tolerovať, súčasne nemal najmenší problém vieru prenasledovať a bez príčiny sa mstiť.

Len tak, bez toho, aby ho v rozhodnutí podporil zákon, nechal popraviť náboženskú skupinu a nebol to ojedinelý podobný čin.
V rámci ľudu sa, samozrejme, pokúsilo vzbúriť, a ak by sa mu nepodarilo utiecť do Ríma, pravdepodobne by si kožu nezachránil.

V ríši, ktorá nadobúdala čoraz väčšiu moc, však našiel pochopenie, vďaka dohode sa mu dostalo titulu rex socius et amicus populi Romani, čo znamenalo, že sa stal spojeneckým kráľom.

Šialenstvo
So zdvihnutým sebavedomím a hnevom veľkým ako hora, sa teda vrátil tam, odkiaľ ušiel a niet najmenších pochýb, že sa jeho šialenstvo vystupňovalo.

Bol priženený do rodiny Hasmoneovcov, teda tej, ktorá sa kedysi povstaniami zaslúžila o vymanenie Izraelitov spod násilného vplyvu gréckej civilizácie, a hoci predtým si tradíciu vážil, odrazu si kládol za prioritu zničiť každého jej člena.

Porátal sa najskôr s manželkou, ktorú bez akéhokoľvek dôkazu obvinil, že ho mieni otráviť a po zasadnutí súdu zloženého z jej príbuzných, ju poslal na popravu.

Milosrdne sa nezachoval ani voči svokre, na tú si vymyslel vlastizradu a ani ona sa nevyhla smrti. Najnepochopiteľnejší sa zdá byť jeho postoj k dvom synom.

Ak sa k iným nesprával s kúskom lásky, človek by očakával akýsi vnútorný hlas rodiča, ktorý ho obmäkčí a upozorní na omyl. Herodes sa ale vymykal logickému uvažovaniu a o deťoch rozhodol tak, že sa ich životná púť skončí uškrtením.

Priateľ
Keď sa konečne aspoň ako-tak upokojila zlosť, zacielil si hru s majetkom. Najskôr financie získal, potom ich s velikou rýchlosťou zasa minul.

Nemusel sa však báť vyprázdnenej pokladnice, vždy mu ju čosi naplnilo. Kedykoľvek nezostalo z imania nič, konfiškoval majetky tým, ktorých sám vyhlásil za nepriateľov štátu.

Čo jeho povaha nezvládala, dopĺňala akási prefíkanosť. Dobre vedel, koho uchlácholiť a koho náklonnosť si treba zabezpečiť. Zbožní Židia žijúci v Jeruzaleme, v ňom prebúdzali netvora, avšak tí z národa, ktorí pobývali v diaspóre, ho považovali za výborného, až dokonalého monarchu. Ako je to možné?

Nuž Herodes zabrnkal na správnu strunu a podporoval ich v napredovaní. Jeho vláda je spájaná s výrazom zlatý vek hospodárstva a prostredníctvom štedrosti sa prvý raz Židia preslávili svojimi miniatúrnymi štátmi, ktoré ochotne zakladali, aby v nich opatrovali vdovy, siroty a najchudobnejšiu vrstvu.

Herodes sa taktiež priatelil aj so športovcami, on sám sa k nim dosť hlasno zaraďoval. Koniec koncov vynikal v love, jazde na koni, vášnivo rád hádzal oštepom.

Tieto a aj iné skutočnosti ho podnietili k výstavbe štadióna a jeho slovo stačilo, aby neboli pozastavené olympijské hry. V malých gréckych mestách sa mu za to veľkoryso odvďačili a venovali mu doživotný titul prezidenta.

Prečítajte si tiež: Dejiny vyvoleného ľudu: Ako a prečo sa zrodil antisemitizmus

Túžba
Nikto nemusí byť obzvlášť schopný ponoriť sa hlboko do ľudského zmýšľania, aby si uvedomil, že pre Herodesa bola osudná jeho túžba po nesmrteľnosti.

Bola to ona, kto mu diktoval zvolať veľké zhromaždenie a oznámiť, že starý chrám sa zbúra a postaví sa nový, ktorý ďaleko prevýši predchádzajúce Šalamúnovo dielo.

A bola to tak rovnako ona, kto ho dohnal k nesmiernej krutosti. Keď sa raz v paláci zastavili neznámi mudrci idúci z východu, aby sa popýtali na presné súradnice, kde sa bude nachádzať najväčší kráľ zo všetkých, zasľúbený Spasiteľ, Herodes sršal pokrytectvom.

Vraj on nevie, ale ak sa im pošťastí a dozvedia sa to, nech mu to rýchlo oznámia, aby sa šiel novonarodenému kráľovi pokloniť.
Mudrci sa nevracali a nevracali a jeho pochytil strach.

Čo ak to nie je výmysel a naozaj sa narodí niekto, kto mu vytrhne moc z rúk? V snahe zabrániť tomu vydal rozkaz, aby sa povraždili všetci chlapci od kolísky až po dvojročných. Jeho bláznovstvo nemalo konca.

Obdobie Herodesovho kraľovania i napriek tomu nesie dve známky, pre ktoré sa z histórie nikdy jeho meno nevynechá.
Po prvé, bola to posledná epocha stabilnej židovskej vlády v Palestíne, ktorá sa v inej podobe obnovila až v 20 storočí.

A po druhé, je spätý s príbehom Ježiša, ktorý zmenil nielen dejiny Izraela, ale aj beh celého sveta. Tak sa nakoniec naozaj stal nesmrteľným. Či to za to stálo, to nech posúdi každý sám.

Mohlo by vás zaujímať: Dejiny vyvoleného ľudu: Ako sa z jedného muža stal Izrael