Dnes si pripomíname 26. výročie masakra v Srebrenici

Tento masaker je považovaný za najbrutálnejší vojnový zločin na území Európy od konca druhej svetovej vojny. Masové vraždy vykonávali srbské vojská pod vedením generála Ratka Mladića. Na masakroch sa podieľala aj polovojenská jednotka Srbského ministerstva obrany.

„Srebrenica je pre srbských nacionalistov traumatizujúcim bodom, pretože tento zločin je natoľko dokumentovaný, že je ťažké ho poprieť," povedala Sonja Boserko, srbská bojovníčka za ľudské práva, ktorá je zakladateľkou a predsedníčkou Helsinského výboru pre ľudské práva v Srbsku.

Prečítajte si: Na 25. výročie masakry v Srebrenici pochovali ďalších deväť obetí

V Srbsku sa často deje, že genocída zo Srebrenice je popieraná, či minimalizovaná. "Vzhľadom na všetky predložené svedectvá a dokumenty v Haagu je zrejmé, že je to zločin, na ktorom sa podieľalo aj samotné Srbsko,“ povedala Biserko. 

Na pamätnom cintoríne Potocari sa dnes nachádzajú pozostatky 6 679 obetí genocídy, pri ktorej pred 26 rokmi príslušníci bosnianskosrbskej armády a polície pod vedením Ratka Mladiča zabili viac ako 8 000 Bosniakov, väčšinou mužov a chlapcov a niekoľko stoviek žien. Medzi 19 pochovanými sú dvaja mladí muži, ktorí mali v júli 1995 iba 16, respektíve 17 rokov.

Dnes sa na tomto mieste odohral náboženský obrad s účasťou tisícov ľudí. Účastníci pietnej spomienky uviedli, že kvôli obetiam by mal pokračovať boj za pravdu o srebrenickej genocíde, bez ktorého neexistuje spravodlivosť, zmierenie a trvalý mier.

Člen predsedníctva Bosny a Hercegoviny Sefik Dzaferovič uviedol, že tisíce náhrobných kameňov hovoria o tom, čo sa stalo v Srebrenici. „Svedčia o strašnej pravde, že boli zabité tisíce ľudí,“ uviedol Džaferović.

Varoval, že teraz prešli z fázy popierania tejto genocídy do fázy otvorene oslavujúcej zločiny a ich páchateľov. Dokonca dochádza k útokom na tých, ktorí jednoznačne odsudzujú genocídu, ako sú napríklad rezolúcie čiernohorského a kosovského parlamentu.

Dzaferovič uviedol, že sa tým bude musieť zaoberať celý svet, pretože nejde len o problém Bosny a Hercegoviny, a vyzval vysokého predstaviteľa pre Bosny a Hercegoviny Valentina Inzka, aby v posledných dňoch jeho funkčného obdobia zaviedol zákon zakazujúci genocídu a vojnové zločiny.

„Genocída, ktorá tu bola spáchaná pred 26 rokmi, je najstrašnejším zločinom na európskej pôde od druhej svetovej vojny a je trvalou zodpovednosťou všetkých štátov a celého medzinárodného spoločenstva za uchovanie spomienok na nevinné obete tohto brutálneho, nepredstaviteľného masakru a súmraku civilizácie,“ uviedol chorvátsky prezident Milanovič.