Joel a Victoria ešte neboli dlho zosobášení. Nemohli sa chváliť rokmi nazhromaždenými spoločnými skúsenosťami, ale tešili sa, že každým dňom sa zásobáreň spomienok čoraz väčšmi napĺňa. Koniec-koncov na to, aby ju preplnili až po okraj, mali k dispozícii čas až do posledného výdychu.
V rozhovoroch, ktorých hlavnou témou boli sny, si neraz sľúbili, že raz navštívia Paríž. Och, aké to len bude romantické! Do sýtosti vyskúšajú francúzsku stravu a odvážia sa ochutnať aj také druhy jedál, ktoré by za iných okolností jakživ do úst nevložili. Budú sa prechádzať po uliciach ideálneho mesta pre zaľúbencov a vdychovať atmosféru. Ani jeden z nich nerátal s tým, že ak by sa túžba napokon vyplnila, jej podoba môže byť celkom iná než tá, ktorú ponúkala fantázia za zatvorenými očami.
Prečítajte si: Dojemný príbeh o tom, ako má Boh naplánovaný každý detail ľudského života
Ten pravý
Vo svojej rodnej vlasti, teda v Amerike, dlho hľadali dom, ktorý by im vyhovoval. Mal byť na pohľad krásny a útulnosťou naznačujúci, že príbytok sa zároveň stane ozajstným domovom.
Keď už ani nedúfali, že na taký natrafia, našli ho. Nemienili váhať jedinú sekundu, a tak kontaktovali človeka, ktorý by im mohol kúpu sprostredkovať. „Áno, urobím, čo sa dá," zaznela odpoveď v telefóne a obaja už ani nemohli byť šťastnejší.
Cesta
Súhra udalostí ich čoskoro priviedla do Paríža. Joel držal Victoriu za ruku a obaja s úsmevom kráčali v spleti uličiek, ktoré sú bohatým námetom pre spisovateľov i filmárov. „Och, myslíš, že ten dom bude náš?" pýtal sa raz jeden, potom druhý. Vzájomne si pritakávali a uisťovali sa, že sa doň presťahujú. „Čo myslíš, ako by sme ho mohli čo najlepšie zariadiť?" zaujímala sa Victoria. Joel sa zamyslel a potom celé hodiny debatovali o vhodnom nábytku a možných dekoráciách.
Možno vás zaujme: Boh robí z neplodnej plodnú
Ani sa nenazdali a neplánované potulovanie sa po Paríži sa schýlilo ku koncu. Až pri spiatočnej ceste, keď mestá ubiehali za oknom, si naraz uvedomili, akej chyby sa dopustili. Veď boli v Paríži a vôbec to nevyužili. Nič nevideli, hoci chodili sem a tam. Nič neodskúšali, hoci ich všetko lákalo. Neprestajne mysleli len na dom, hoci im ešte ani nepatril a nesústredili sa na silu zážitku, ktorý mohol byť nezabudnuteľný. Po návrate domov navyše obdržali telefonát, v ktorom im oznámili, že stavba sa odkúpiť nedá.
Nuž teda poučili sa a zaviazali, že rovnaký omyl viac neurobia. „Toto je deň, ktorý daroval Boh," píše sa v Biblii a spieva sa v nejednej piesni. Boh pre človeka zamýšľal, aby sa naučil žiť dneškom a vedel si do srdca vtesnať prítomnosť, kým sa len dá.
Ďalší zaujímavý článok: Dejiny vyvoleného ľudu: Muž, ktorého listy z väzenia zmenili tisíce životov
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies