Narodiť sa v Osvienčime bolo rovnaké ako narodiť sa v pekle

Ak sa nezomieralo v plynovej komore alebo zastrelením, o smrť sa postarala nedostatočná strava. Každý deň sa podobal boju o prežitie, hoci čím dlhšie väzeň dýchal nacistický vzduch, tým väčšmi sa mu páčila myšlienka vzdať sa. V Osvienčime nebolo nič skutočné, všetko malo príchuť nočnej mory. Smiech bol trpký, alebo sa vylieval cez slzy, priateľstvo sa mohlo skončiť bitkou o topánky a aj láska mala strach z večného odlúčenia.

Možno vás zaujme: Výzva na zastavenie nenávisti, aká sa neodmieta!

Viacerí autori sa pokúšajú prostredníctvom srdcervúceho príbehu sformulovať, prečo by sa nenávisť, akú svet poznal v rokoch 1939 až 1945, nemala viac opakovať, a o to ťažšie je zaujať čitateľa niečím nevšedným. Aj spisovateľka Lily Graham priniesla svoj diel k téme v podobe knihy Dieťa z Osvienčimu. Človek nemusí mať nadprirodzenú schopnosť vidieť do duše druhého, aby posúdil, že sa jej to rozhodne nepísalo ľahko.

Bolí ju aj pomyslenie
Eva Adamiová je príliš mladá na smrť. Príliš mladá na zlo. Je príliš naivná na to, aby sa stretávala s krutosťou. Veď len nedávno sa vydala, zosobášila sa s talentovaným hudobníkom, pre ktorého by spravila čokoľvek. A predsa je nútená pomaly chradnúť v najtvrdšom koncentračnom tábore. Iste, jej strýko, veľmi prefíkaný a inteligentný muž, ju ešte predtým stihol naučiť zopár trikov, vďaka ktorým si aspoň ako-tak vedela pomôcť. Bola, napríklad, oboznámená s tým, ako šikovne skryť čokoľvek, čo by dozorca vidieť nemal, a aj sa jej občas podarilo uskutočniť nejaký výmenný obchod s pracovníkmi v kuchyni, aby dostala nie jeden, ale dva hlty jedla. Ani to však nestačilo, aby ju prežívanie nebolelo pri každučkom pomyslení na manžela.

Prečítajte si napríklad: Vzdajme dnes úctu obetiam holokaustu

Sľub
Jediná útecha, ktorú Eva mala, bola najlepšia priateľka Sophia. Iróniou je, že nebyť ideológie, čo ešte aj dnes vzbudzuje hrôzu, nikdy by ju nespoznala. Netrvá dlho a v prostredí bohatom na nevýslovné utrpenie, sa jedna na druhú spoliehajú. „My to prežijeme. Budeme žiť," sľubujú si a robia všetko, len aby tichú prísahu aj splnili.

Prečítajte si tiež: Dobré dievčatá vždy priťahujú zlých chlapcov

Dieťa
Osud je niekedy skutočne nevyspytateľný a vnáša do sveta toľko zmätku, až je to nepochopiteľné. Eva v Osvienčime otehotnela. Aby mohla dieťa porodiť a živiť nádej, že ho aj vychová, niekto bude musieť niečo obetovať. Niečo veľké. Niečo nepredstaviteľné. Niečo, čo sa nebude dať vrátiť späť.

Dieťa z Osvienčimu je príbeh, ktorý síce počtom strán nevezme veľa času, ale o to viac si uchmatne z myšlienok. Nebude možné naň zabudnúť. Stále sa bude ozývať vďačnosť za všetko, čo obdobie 21. storočia bez vojny ľudstvu dožičilo. A zlomí sa srdce zakaždým, keď sa pripomenie, koľko lásky sa v pekle zvanom Osvienčim stratilo a viac nenašlo.