Vraví sa, že čím je človek starší, tým viac múdrosti sa na neho zvalí. Pravdaže, v istom zmysle to tak je, veď skúsenosť obohacuje, a ak sa neučí na vlastných chybách, potom určite poslúžia aj tie cudzie.
Nie vždy však musí v poznaní prekvapiť len starší, občas sa rozumnosť usadí na tvár dieťaťa a do rodiča sa vštepí spomienka, o ktorej bude nielen hovoriť ostatným, ale si ju aj v hrdosti a tichej vďake ponesie v srdci do konca života.
Prečítajte si tiež: Aplikácia, ktorá zmenila milióny sŕdc
Aj trojročná Adelka je vnášačom radosti, a aj keď v oblasti rozprávania ešte stále napreduje, ako sa na dieťa v jej veku patrí, už teraz má schopnosť priniesť dospelého do stavu úžasu.
Zvyk
Adelkina rodina je hlboko presvedčená, že Boh existuje a že je dobrý. To je aj dôvod, prečo pravidelne navštevuje cirkev a je jej členom na aktívnej úrovni.
Pyšní rodičia, Natália a Patrik, si vypestovali naozaj užitočný zvyk - deň čo deň si hľadajú cestu k Stvoriteľovi prostredníctvom modlitby.
Nie je vôbec nezvyčajné, že sa v rámci nej pokľakne pred posteľ, čím sa preukáže pokora a odovzdanie sa Najvyššiemu.
Ešte
V jedno ráno sa Patrik tiež odobral do súkromia a na kolenách vyjadroval vieru. Adelka sa ponevierala kade-tade a keď uvidela otca, pristúpila k nemu. Patrik si okamžite uvedomil jej prítomnosť a s úsmevom na perách sa k nej obrátil. „Ahoj, tak tu si," jemne sa jej prihovoril. Bol pripravený postaviť sa a venovať jej celú svoju pozornosť. „Domodlím sa potom," povedal aj nahlas, aby dal najavo, že ho nevyrušuje a môže pri ňom zostať.
Adelka však odmietla a urobila gesto vyplývajúce z čistej úprimnosti. Aj ona pokľakla a zatvorila oči. „Ešte sa modliť, oci, ešte," vysvetlila svoje počínanie. Patrik poslúchol a obaja spoločne pokračovali v rozhovore s Bohom.
Asi tri razy za sebou skúsil chvíľu ukončiť a vyslovil amen, ale ona ho zakaždým vrátila na pôvodné miesto a trvala na tom, že činnosť neprestane. Až neskôr sa rozhodla akceptovať, že sa sústredí na niečo iné. Patrik sa, prirodzene, o zážitok podelil aj s manželkou a obidvaja sa tešili. Skutočnosť, že i Adelka si uvedomuje dôležitosť modlitby, je v ich ponímaní dar, ktorého hodnotu nie je možné nijako vyčísliť.
Pieseň
„Už by si mala spinkať, Adelka," vravela jej Natália. Práve jej dospievala pieseň a dúfala, že si pospí, aby získala ďalšiu silu na detské nezbednosti. „Nie, tlieskať, budeme tlieskať," zvolila si namiesto odpočinku. K potlesku navyše pridala pesničku s názvom Vďaka, Ježiš, v texte ktorej je obsiahnutá vďačnosť za uplynulý deň.
Adelke nechýbalo zanietenie, akoby si uvedomovala, že prežitých 24 hodín sa nemá rátať ako samozrejmosť. A to je čosi, čo by si mal osvojiť nejeden dospelý. Keď sa oči zatvoria, dych sa ustáli a svet okolo utíchne, nech je vnútro pripravené zaspievať pieseň radosti, a nie smútku. Veď kým človek dýcha, stále je prečo sa usmievať.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies