Takto požiadala žena svojho muža o ruku!

Vyplýva to zo skutočnosti, že jemu sa pripisuje dominancia v rodine a sú s ním nerozlučne späté obdivuhodné vlastnosti ako sila, odvaha a schopnosť viesť aj najväčšieho zmätkára.
Väčšina žien by si predstavovala, že muž bude aj romantický, ale zasa nie príliš, a práve vďaka tomu zabezpečí, aby žiadosť o ruku aj pri spomienke vyvolávala slzy dojatia a smiechu.

Prečítajte si: Na ktoré pokrmy by sme si mali dávať pozor?

Pri nežnejšom pohlaví je znesiteľná hrdosť a trpezlivosť vyčkávať na vytúžené vyznanie tak dlho, ako bude potrebné. Je povzbudzujúce vedieť, že sa predsa len nájde udatná hrdinka, ktorá vec srdca nenechá na náhodu a už vôbec nie na rozhodnutie muža.

Vdova
Istá vdova Rút, ktorá pochádzala z Moábska, si veľmi dobre rozumela so svokrou. Vytvorili si puto natoľko pevné, že prelomiť ho ani jedna nechcela. Matka jej nebohého manžela menom Noemi sa v jeden deň vychystala a oznámila zdrvujúcu správu. Vráti sa tam, odkiaľ pochádzala, znovu si vybuduje dom v Betleheme, uprostred svojho Izraelského ľudu. Rút sa s ňou rozlúčiť nedokázala, a tak neoblomne trvala na tom, že pocestuje i ona. Vzdá sa dosiaľ poznaného a vykročí za niečím celkom neznámym.

Práca
Tak aj bolo a obe sa trmácali, aby sa čo najskôr dopravili za budúcnosťou, nech by bola akákoľvek. Len čo prešiel veľkolepý návrat, Rút nemienila nečinne posedávať a sama priložila ruku k práci, aby pribudli prostriedky a zmenšilo sa nebezpečenstvo hladovania.

Prečítajte si: Tri veci, ktorých sa pri Bohu nikdy nemusíme báť

Vyhliadla si miesto na poli a ako cudzinka sa neštítila ťažkej roboty, ba skôr naopak, usilovne zbierala až do samého večera. Jej pracovitosť nezostala bez povšimnutia a pozornosťou ju neobdaril nik iný ako sám majiteľ poľa. Volal sa Boaz a bol to muž dobrý, okamžite jej ponúkol ochranu a správal sa k nej s takou milotou, až to pôsobilo ako sen.

Rút, uveličená a v dobrom prekvapená, zdôverila sa svokre. „Pomáhal mi muž menom Boaz a bol ku mne naozaj štedrý," s potešením rozprávala. Svokre takmer vyrazilo dych. Veď Boaz bol jej príbuzný!

Žiadosť
Rút aj naďalej požívala výsady mužovej náklonnosti, ale predsa len si uvedomovala, že si situácia žiada viac. „Dnes večer choď za ním. Počkaj, až sa zotmie, ľahni si k nemu a povedz mu, čo máš na srdci," radila jej Noemi.

Rút nebolo nutné dvakrát presviedčať. Vyumývala sa, obliekla a všetko vyparatila podľa pokynu. Boaz si najskôr neuvedomoval, že mu ktosi leží pod nohami, jeho zmysly boli zastreté. Až keď sa hodina priblížila k polnoci a driemoty ho postupne opúšťali, odvážil sa spýtať. Informácia o tom, kto ho navštívil, spôsobila, že nevychádzal z údivu a, áno, aj mu to pošteklilo ego. Vybrala si jeho, za ním šla a vyhľadala ho v neskorých hodinách. „Rozprestri nad svojou služobnicou okraj svojho plášťa," riekla Rút do ticha. Človeku žijúcemu tu a teraz možno jej slová nepripadajú ničím zvláštne, ale v čase, keď sa príbeh odohral, to bola vyslovená žiadosť o ruku.

Zrejme ani netreba vravieť, ako sa to skončilo. Naozaj sa zosobášili a aj dieťa im Boh daroval. Keď nabudúce bude príležitosť chopiť sa iniciatívy, nech nikto nezaváha. S použitím múdrosti to môže dopadnúť skoro tak dobre ako v rozprávke. Život má každý k dispozícii len jeden, a preto je vhodné konať tak, aby sa čo najmenej ľutovalo.