SaS: Sme svedkami nevídanej degradácie faktov!

Ďalšími dôvodmi sú strach z vedľajších účinkov či to, že ľudia sa cítia zdraví a očkovanie nepotrebujú. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre stranu Sloboda a Solidarita (SaS), ktorý sa na vzorke tisíc respondentov uskutočnil od 21. do 27. júla.

Prečítajte si tiež: Rezort zdravotníctva vyvracia dôvody ľudí, ktorí sa nechcú dať zaočkovať

Podľa 35,7 percenta opýtaných boli vakcíny proti ochoreniu COVID-19 vyvinuté priveľmi rýchlo. Ďalších 31,2 percenta respondentov sa obáva vedľajších účinkov a 24,6 percenta opýtaných sa považuje za zdravých a žiadne očkovanie nepotrebuje. Z prieskumu ďalej vyplýva, že 20,1 percenta respondentov vôbec nemá v úmysle dať sa zaočkovať. Nerozhodnutých je stále 11,3 percenta opýtaných.

Najviac odporcov očkovania je v Banskobystrickom kraji, kde vakcináciu odmieta 27 percent respondentov. Nasleduje Žilinský kraj s 24 percentami a Trnavský kraj s 22 percentami. Najmenší odpor voči očkovaniu je v Bratislavskom (15 percent), Košickom (17 percent), Prešovskom a v Trenčianskom kraji (18 percent).

Podľa volebných preferencií sú očkovaniu najviac naklonení voliči strany Progresívne Slovensko, spomedzi ktorých by sa podľa prieskumu dalo zaočkovať 98 percent. Na druhom mieste je strana SaS s 92 percentami, prvú trojku uzatvára Kresťanskodemokratické hnutie s 91 percentami. Nasleduje strana Aliancia (86 percent), Za ľudí (84 percent), hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (84 percent), strany Hlas-SD (68 percent), Slovenská národná strana (67 percent) a hnutie Sme rodina (64 percent). Poslednou je strana Republika, z jej voličov by sa dalo zaočkovať len 8 percent opýtaných. Pred ňou sú strany Kotlebovci - Ľudová strana naše Slovensko 25 percent) a Smer-SD (48 percent).

Prečítajte si: ŠÚKL eviduje 8 075 vážnych podozrení na nežiaduce účinky vakcín!

S povinnou karanténou pre nezaočkovaných po príchode zo zahraničia úplne súhlasí 42,7 percenta opýtaných, skôr súhlasí 20 percent opýtaných. Skôr nesúhlasí 12,1 percenta opýtaných a s karanténou vôbec nesúhlasí 22,2 percenta opýtaných. Názor na karanténu si nevytvorilo 3,1 percenta opýtaných.

Respondentov rozdeľuje aj prístup štátu v prípade, že sa v okresoch začne zhoršovať epidemická situácia. Najviac respondentov (50,9 percenta) by v prípade zhoršenia stavu v okrese boli za regionálny lockdown len pre nezaočkovaných a netestovaných, teda do prevádzok a na hromadné podujatia by mali byť vpúšťaní len zaočkovaní alebo negatívne testovaní občania. Štvrtina (25,5 percenta) opýtaných chce regionálny lockdown pri zhoršení situácie pre všetkých bez rozdielu toho, či sú, alebo nie sú zaočkovaní. Zakázané by pritom boli hromadné podujatia a zatvorili by sa prevádzky. Nezavádzať pri zhoršení situácie v okresoch žiadne opatrenia či lockdown chce 16,4 percenta opýtaných.

Prečítajte si: REPORTÁŽ: AKTUALIZÁCIA: Branislav Gröhling vyzval mladých, aby dôverovali vede a výskumu a využili očkovanie

Prieskum ukázal, že 48,1 percenta opýtaných podporuje to, že na podujatia s pápežom Františkom v septembri môžu iba zaočkovaní ľudia alebo ľudia s negatívnym testom, či po prekonaní koronavírusu. Takmer štvrtina (24,7 percenta) opýtaných nechce pri stretnutiach s pápežom žiadne obmedzenia. Povoliť účasť akémukoľvek množstvu účastníkov s podmienkou, že sú zaočkovaní, chce 12,1 percenta respondentov prieskumu.