REPORTÁŽ: Zmrazenie minimálnej mzdy môže paradoxne pomôcť hladovým dolinám

Ekonomický analytik z inštitútu INESS Róbert Chovanculiak upozornil na negatívne dopady týkajúce sa budúcoročného navyšovania minimálnej mzdy. Hovorí, že v ekonomicky najzaostalejších regiónoch budú dôsledky najciteľnejšie. 

Desatoro pre ministra

Okrem zástupov nezamestnaných na úradoch práce, hrozí aj navyšovanie cien tovarov a služieb. Zároveň sa spomalí vznik nových pracovných príležitostí a znevýhodnené skupiny obyvateľstva sa dokážu len veľmi ťažko zamestnať. 

Ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Milanovi Krajniakovi sa preto expert rozhodol adresovať tzv. Desatoro otázok pre ministra práce k zvyšovaniu minimálnej mzdy. 

Chovanculiak verí, že ak si šéf rezortu na otázky úprimne odpovie, príde k záveru, že je načase zmraziť minimálnu mzdu na Slovensku a ľuďom skutočne pomôcť. Podľa experta je jediným riešením zníženie daní a odvodov, po ktorom volajú podnikatelia už roky. 

„Odborná verejná diskusia o negatívnych dopadoch prudkého zvyšovania minimálnej mzdy na Slovensku zúfalo chýba. Preto sme pripravili pre súčasného ministra práce 10 otázok a vyzývame ho, aby na ne verejne odpovedal predtým, ako sa rozhodne aj tento rok pristúpiť k zvýšeniu minimálnej mzdy na rok 2022,“ vysvetlil analytik. 

Súvisiaci článok: ROZHOVOR Zvýšenie minimálnej mzdy spôsobí ďalšie prepúšťanie a prehĺbi regionálne rozdiely, tvrdí analytik

Najzaostalejšie regióny

„Minimálna mzda je zlý nastroj na naplnenie dobrého cieľa. Zvyšovanie príjmov ľuďom s nízkymi mzdami prostredníctvom centrálnej, plošnej a povinnej cenovej regulácie nutne prináša so sebou nezamýšľané dôsledky,“ uviedol Chovanculiak. 

Analytik tiež pripomenul, že až 60 percent ľudí evidovaných na úradoch práce tvoria dlhodobo nezamestnaní, čím sa zaraďujeme ku krajinám ako je Grécko či Taliansko. Pre porovnanie, v Maďarsku a Česku je tento podiel o polovicu nižší. 

V prípade ekonomicky zaostalejších regiónov, v ktorých prišli pre pandémiu o zamestnanie tisícky ľudí, môže zvyšovanie minimálnej mzdy predstavovať obrovskú bariéru uplatniť sa na trhu práce. 

„V okresoch ako Snina, Medzilaborce či Rimavská Sobota  čakajú desiatky ľudí na jedno pracovné miesto a je tam obrovský problém zamestnať sa. Problém vzniká preto, lebo ak chcú zamestnávatelia vytvoriť jedno pracovné miesto, človek pracujúci na minimálnu mzdu ich stojí skoro tisíc eur mesačne. Čo je extrémne vysoká suma najmä v chudobnejších okresoch, v ktorých je ekonomická sila oveľa nižšia,“ vysvetlil Chovanculiak.

Zdôraznil, že začiatkom roka 2020 boli na Slovensku iba štyri okresy, kde sa miera nezamestnanosti pohybovala na úrovni 15 percent. Dnes máme na Slovensku takýchto okresov desať a dva okresy, v ktorých presiahla miera nezamestnanosti 20 percent. 

Zakonzervovaný trh práce

Klesajúca miera nezamestnanosti za posledných pár mesiacov podľa odborníka neodráža plošnú zlepšujúcu sa situáciu na trhu práce. Na západnom Slovensku prevyšuje počet voľných pracovných miest nad počtom evidovaných na úradoch práce.

„Nezamestnaní nemajú problém sa zamestnať, skôr majú problém zamestnávatelia obsadiť voľné pracovné miesta,“ skonštatoval.

To však neplatí v prípade zaostalejších regiónov, v ktorých situáciu zhoršuje navyšovanie minimálnej mzdy a doslova „konzervuje ľudí mimo trh práce a bráni sa zamestnať“.

Prečítajte si tiež: Minimálna mzda by sa mala zmraziť aspoň na rok, hovorí odborník

Zníženie daní a odvodov

„Po rokoch, kedy zvyšovanie minimálnej mzdy tvorilo gro marketingového nástroja politikov, je načase ju zmraziť, aby sme sa dostali do priemerných čísel, pretože situácia sa neustále zhoršuje. Navrhujem zmraziť minimálnu mzdu. Ak chcú politici skutočne pomôcť ľuďom, mali by sa pozrieť na to, koľko daní a odvodov platia. Pred šiestimi rokmi človek, ktorý zarábal minimálnu mzdu, zaplatil na daniach a odvodoch 30 centov z každého zarobeného eura. Dnes je to 40 centov, čo je nárast o 30 percent. Je tu priestor pre politikov, aby začali plniť predvolebné sľuby a skutočne pomohli občanom,“ skonštatoval. 

Chovanculiak varoval, že ak sa situácia čoskoro nezmení, v chudobnejších okresoch bude naďalej pribúdať počet nezamestnaných. Odborník si vie predstaviť zavedenie nižšej minimálnej mzdy v závislosti od ekonomickej situácie v regióne. 

„Nie je správne, že rovnakú minimálnu mzdu dostáva čašníčka v Bratislave a čašníčka v Medzilaborciach, pretože náklady na život sú v Bratislave násobne vyššie ako v Medzilaborciach, “ vysvetlil. 

V závere rozhovoru Chovanculiak opäť zdôraznil, že celá situácia by sa dala vyriešiť znížením daňovo-odvodového zaťaženia, ktoré by znamenalo viac peňazí pre ľudí aj bez každoročného navyšovania minimálnej mzdy.