Slovenka absolvuje marťanskú misiu na Havaji

Počas augusta absolvuje slovenská astrobiologička a riaditeľka vesmírnej stanice HI-SEAS Michaela Musilová simulovanú marťanskú misiu na Havaji. Ako uviedla pre TASR, do vesmíru chce ísť robiť výskum a na Marse chce hľadať stopy po živote. V rozhovore uviedla aj to, ako vyzerá simulovaná misia, čo na nej posádka robí, alebo či si ako vedúca vesmírnej stanice vyberá členov jednotlivých misií.

Čo vás ako ženu inšpirovalo k tomu, aby ste sa venovali tejto oblasti?

Vášeň pre vesmír u mňa začala, keď som mala približne osem rokov. Kým som čakala na rodičov v obchode, listovala som si v encyklopédii a našla som celú časť o planétach a mesiacoch, ktoré majú napríklad Jupiter a Saturn. Vtedy to u mňa vzbudilo vášeň, že som chcela vedieť, či môže na mesiacoch existovať život, chcela som sa dozvedieť viac o výskume spojenom s vesmírom. Hneď som začala vytvárať poviedky o mimozemšťanoch, ktorí by mohli existovať vo vesmíre. Takto to začalo a neskôr som mala šancu stretnúť sa s prvým slovenským astronautom Ivanom Belom aj zatiaľ posledným mužom, ktorý bol na Mesiaci - Eugenom Cernanom. Mať možnosť stretnúť sa s týmito pánmi mi nielen potvrdilo, že sa chcem výskumu venovať, ale aj to, že by som chcela ísť do vesmíru. Rovnako som sa zamyslela, kde sú ženy a chcela som dokázať, že aj ženy sa takýmto aktivitám môžu venovať.

Prečo chcete ísť do vesmíru?

Do vesmíru chcem ísť robiť výskum. Chcem pomôcť vede a postupne sa snáď raz dostať na Mars a hľadať stopy po živote. Pre mňa ísť do vesmíru len tak s nejakou firmou nie je nejako zaujímavé. Ja tam chcem ísť robiť niečo užitočné pre ľudstvo.

Bolo náročné dostať sa na stanicu najskôr ako účastníčka misie, ktorá bola financovaná NASA, bol to celosvetový výber. Neskôr mi ponúkli pozíciu riaditeľky. Verím, že to bolo za to, že mám mnohoročné skúsenosti aj so simulovanými misiami ako ich vedúca, ale aj ako vedec, ktorý sa ich zúčastňuje. Zároveň mám veľa skúseností s prácou v NASA, vedením rôznych organizácií a firiem. Nie je to ľahké ešte stále byť ženou vo vesmírnom sektore, stále je nás menej v porovnaní s mužským kolektívom. Našťastie, v dnešnej dobe sa otvára čoraz viac možností pre ženy, stále však musíme dokazovať, že sme rovnako šikovné ako naši mužskí kolegovia.

Je časovo ohraničené, dokedy budete pôsobiť ako riaditeľka vesmírnej stanice HI-SEAS?

Nie, zatiaľ mám zmluvu na dobu neurčitú. Začínajú sa mi však v Amerike ponúkať aj iné možnosti. Takže začínam uvažovať o tom, že v blízkej budúcnosti zmením prácu a prejdem na niečo iné.

Čo by to mohlo byť?

Nebudem to ešte prezrádzať, ale mám možnosti pracovať pre rôzne vesmírne firmy, ako je napríklad SpaceX alebo priamo v NASA, pretože s nimi len spolupracujem. Uvidím, čo z toho sa mi bude páčiť. Stále sa mi však páči aj viesť simulované misie na Mesiac a Mars.

 Ako vyzerá bežný deň na simulovanej misii?

Každý deň od rána do večera máme naplánovaný. Ide o zmes ľudských aktivít, ako je napríklad varenie, ďalej sú to tímové aktivity a každý z nás má aj individuálne výskumné projekty. Napríklad také umývanie sa je veľmi limitované, máme k dispozícii pár litrov vody na sprchu raz za dva týždne, takže ľudia si svoj prídel vody šetria.

Po raňajkách máme stretnutie celej posádky, rozdelíme si, kto má čo robiť, a potom sa každý ide venovať svojmu výskumnému projektu. Veľa z nás má výskum v teréne, a to sa ide na expedíciu v skafandri, pretože simulujeme, aké je to na Mesiaci alebo na Marse. Nemôžeme len tak otvoriť dvere a vyjsť von, musíme byť v skafandri a dodržiavať všetky potrebné vesmírne protokoly. Von môžeme ísť maximálne štyria, dvaja zostávajú na stanici a komunikujú s riadiacim strediskom na Zemi.

Expedície trvajú tri - štyri hodiny a na tento čas máme limitovaný obsah vzduchu. Po návrate z expedície máme spoločný obed. Pre mňa ako veliteľku je dôležité, aby sme všetci jedli spolu, lebo je to jediný čas, keď sa môžeme navzájom zblížiť. Po obede sa rozdelíme a každý má svoje aktivity. Večer píšeme správy z našich aktivít, ktoré posielame nášmu radiacemu stredisku na Zemi a následne s ním komunikujeme.

Ovplyvnila vás a vašu prácu pandémia nového koronavírusu?

V minulosti som mohla niekoľko dní pred misiou cvičiť posádku, a potom mohli byť na misii sami. Ja som mohla byť v riadiacom stredisku a všetko riadiť odtiaľ. Z dôvodu ochorenia COVID-19 sme nemohli mať veľa času na tréning, dokonca hrozilo, že misia musí byť rovno karanténou. Takže sa stalo, že som ľudí učila všetko na mieste na stanici. Od septembra 2020 do mája tohto roku som mala desať misií za sebou. Po augustovej misii ma čakajú dve ďalšie, ktoré sú financované americkou armádou a budem riaditeľka z riadiaceho strediska.