Zelenskyj oznámil prijatie deklarácie o Kryme, ktorú môžu podpísať všetky krajiny

Uviedol, že dokument bude otvorený na podpis všetkým zainteresovaným krajinám. „Synergia nášho úsilia by mala prinútiť Rusko sadnúť si za rokovací stôl o návrate polostrova. Dnes sme prijali spoločné vyhlásenie krajín zúčastňujúcich sa na Krymskej platforme. Dokument bude otvorený na pristúpenie a som presvedčený, že vytvorí pevný politický základ pre našu spoločnú prácu,“ povedal.

Oslobodenie Krymu

Ukrajinský prezident venoval väčšinu svojho vystúpenia obvineniam Ruska. Podľa jeho názoru Moskva porušuje práva obyvateľov Krymu, prenasleduje tam politických protivníkov a robí z polostrova vojenskú základňu.

Informoval tiež o vytvorení úrady Krymskej platformy, ktorá bude neustále monitorovať situáciu v oblasti ľudských práv, ekologickú a ekonomickú situáciu na polostrove a zbierať informácie o tamojšej vojenskej činnosti.

Podľa Zelenského deklarácia potvrdzuje „pripravenosť držať sa politiky neuznávania pokusu o anexiu Krymu“. „Tento summit nerobíme pre ďalší summit. Otázka Krymu by nemala zmiznúť z medzinárodnej agendy na ďalších sedem rokov,“ povedal Zelenskyj. Poznamenal, že oddnes (22. augusta) sa začína odpočítavanie času do oslobodenia Krymu.

Súvisiaci článok: Slovensko nikdy neuzná ilegálnu anexiu Krymu

Sankcie voči Rusku

Účastníci summitu Krymská platforma zvážia zavedenie nových sankcií voči Rusku. Uvádza sa to vo vyhlásení po diskusnom fóre, ktoré zverejnilo ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny.

„Účastníci medzinárodnej Krymskej platformy sa rozhodli zvážiť zavedenie ďalších politických, diplomatických a reštriktívnych opatrení voči Ruskej federácii, ak to ustanovuje právny systém každého účastníka platformy. V prípade potreby v súlade s príslušnými postupmi, a ak to kroky Ruska vyžadujú,“ uvádza sa v dokumente.

Účastníci formátu tiež vyzývajú Moskvu, aby sa pripojila k platforme a ukončila „okupáciu“.    

Krymská platforma.

Po štátnom prevrate na Ukrajine vo februári 2014 usporiadali orgány Krymu a Sevastopoľa referendum o zjednotení s Ruskom. „Za“ hlasovalo 96,7%, v Sevastopole – 95,6%.

Osemnásteho marca ruský prezident Vladimír Putin podpísal dohodu o prijatí Krymskej republiky a Sevastopoľa do Ruskej federácie, ktorú potom ratifikovalo Federálne zhromaždenie. Napriek presvedčivým výsledkom referenda Kyjev odmietol uznať Krym ako súčasť Ruska.

V septembri minulého roka Zelenskyj, ktorý vystúpil na Valnom zhromaždení OSN, oznámil plán na vytvorenie takzvanej Krymskej platformy.

Podľa plánu Kyjeva by sa mala stať platformou „pre koordináciu medzinárodného úsilia zameraného na návrat Krymu k Ukrajine“. 

Moskva vyvodí svoje závery

Stretnutie bolo pôvodne naplánované na máj tohto roku, ale neistota s účastníkmi prinútila podujatie odložiť na august. Výsledkom bolo, keď organizátori oznámili, že zástupcovia asi 40 krajín a medzinárodných organizácií vyjadrili súhlas prísť.

Väčšina európskych krajín vyslala do Kyjeva ministrov zahraničných vecí alebo ministrov obrany. Nemecko na poslednú chvíľu s odvolaním sa na situáciu v Afganistane nahradilo ministra zahraničia ministrom energetiky.

USA tiež delegovali ministra energetiky. V mene Turecka sa stretnutia zúčastnil minister zahraničných vecí. Na prezidentskej úrovni sú zastúpené pobaltské krajiny, ako aj Poľsko, Maďarsko, Moldavsko, Slovinsko a Fínsko, prišli aj zástupcovia EÚ a NATO.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v reakcii na stretnutie uviedol, že ide o „sabat, v ktorom Západ bude naďalej podporovať neonacistické a rasistické tendencie súčasnej ukrajinskej vlády“.

Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová 21. augusta uviedla, že „Rusko zafixuje pozíciu krajín, ktoré sa zúčastnia fóra, a vyvodí príslušné závery“.

Mohlo by vás zaujímať: Premiér Heger odletel na summit Krymskej platformy