Občas netreba veľa, aby sa svet niečím rozveselil.
Svoje o tom vie aj Hana, ktorá sa neraz ocitla pod emocionálnou ťarchou. Dôvody bývali všelijaké. Niekedy sa pritrafil vážnejší deň s ešte vážnejšími otázkami bez odpovedí, niekedy vinu niesla zložitá záležitosť týkajúca sa medziľudských vzťahov.
Ťažko povedať, odkiaľ sa tá potreba vzala, ale od istého obdobia žiadala Boha v modlitbe o upokojenie v konkrétnej podobe. „Len mi povedz, že bude všetko v poriadku," vravievala a naozaj si želala odniekiaľ počuť možno až príliš jednoduchú vetu.
V jednu sobotu
Čas ubiehal, Hana sa potýkala s tým, čo jej život nadelil. Najlepšia priateľka takmer stála na prahu smrti, lekári jej totiž objavili nádor na mozgu.
Diagnóza nikoho nepotešila, ani ak niekto pacientku ležiacu na nemocničnej posteli nepoznal detailne s celým príbehom jej minulosti. Zarmucujúca bola už skutočnosť, že zákerná choroba neušetrí ani mladého a vezme si všetku jeho silu i radosť.
Hana, rovnako ako ostatní zúčastnení, vkladala vieru v zázrak a pokúšala sa dôverovať, že napokon liečba prinesie ovocie a zdravotný problém sa vytratí.
Bola sobota, a keď sa zadívala na hodiny, zistila, že deň pokročil a pomaly sa približuje večer. Vzala do rúk telefón s úmyslom zavolať na pre ňu dobre známe číslo a dozvedieť sa, ako sa situácia vyvíja.
„Haló," na druhom konci linky sa ozval mužský hlas. Hana vedela, že je to priateľkin snúbenec a okamžite sa začala vypytovať, čo a ako sa udialo od posledného telefonátu.
Na jej veľký zármutok zistila, že telo znášajúce nechcenú prítomnosť nádoru je slabé a schopnosť komunikovať sa zmenšuje a zmenšuje.
Smutná konverzácia sa niesla v duchu nádeje i vykresľovania tvrdej reality. Vtom však k Hane doľahol známy hlas. „Bude to dobré! Všetko bude v poriadku," z ničoho nič zakričala jej priateľka.
Hane stislo srdce. To nie je možné. Tak predsa sa bije ako levica, len aby zvíťazila. Ako inak by bolo možné, aby dokázala sformulovať také povzbudzujúce a navyše aj hlasné vyznanie? Hana sa na myšlienku upla, venovala jej miesto v mysli a sľúbila si, že si na prísľub spomenie zas a znovu.
Smrť
O týždeň neskôr žena ochoreniu podľahla. Hana sa utápala v smútku a nerozumela, prečo by jej tak krátko pred posledným výdychom dávala falošné presvedčenie.
Až oveľa neskôr si vďaka rozhovoru s Bohom uvedomila, že povzbudenie bolo nasmerované k nej. Jej priateľka nehovorila o tom, že sa uzdraví a jej stav bude ako mávnutím prútika dobrý, ona ju uisťovala, že aj keď odíde zo sveta, všetko bude v poriadku.
Bol to Boh, kto vložil do úst Hanino vymodlené upokojenie. Utvrdil ju, že nakoniec sa zo žiaľu spamätá a nájde stratenú rovnováhu.
Všetko bude v poriadku. Áno, bude to dobré.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies