Občas nič nepoteší viac, než šálka slaného čaju so slaným karamelom

Myseľ má vytvorené nezvyčajné miesto, ktoré je prispôsobené tak, že stačí čo i len spomenúť atraktívne voňajúci pokrm či nápoj a už aj myšlienkami dobiedza dovtedy, kým človek nepodvolí a nepoponáhľa sa za dobrodružstvom na jazyku.

Je to nevyslovené a možno aj neznáme pravidlo, ale pozná ho nejeden spisovateľ, a preto sa názov knihy neraz zostavuje tak, aby obsahoval zmienku o akejkoľvek sladkej, slanej, ovocnej alebo inej exotickej maškrte.

Ak to navyše zaváňa aj romantickou zápletkou, och, potom je o počet čitateľov naozaj postarané. Ktovie, možno aj po prečítaní nadchádzajúcich knižných tipov sa zbehne slina a aj túžba po príbehu. 

Monika Macháčková, Nikdy nebudem piť slaný čaj

Ako sa vraví, rodinu si nikto nevyberie, a či sa to páči alebo nie, každý jedinec sa v určitom období musí naučiť prijať tú, do ktorej sa narodil.

Aj Karolína to vie, veď bojovala s vedomím, že je nemilovaná a že nech urobí čokoľvek, nikdy dostatočne nevzbudí záujem a už vôbec nie lásku krutého otca.

Oslobodiť sa od bremena nešťastnej minulosti nie je ľahké, a hoci sa vďaka úsiliu čoraz viac vymaňuje a získava nezávislosť, predsa len si uvedomuje, že najdlhšia cesta je pred ňou a nevyhne sa jej.

Tajomstvo spočíva v poznaní, že najväčšia jednoduchosť ukrýva aj najväčšiu pravdu a že aj keď sa stokrát omieľa, čo je najdôležitejšie, často sa na to zabúda.

Nikdy nebudem piť slaný čaj dáva možnosť ponoriť sa do sviežeho, rýchlo sa čítajúceho príbehu, ktorého hodnota zrejme nevyschne.

Lucia Olrinková, Ako slaný karamel
Ema by mohla rozprávať aj celé hodiny o tom, ako pôsobí stereotyp a aké príjemné je nachádzať spokojnosť. Nepovažovala sa síce za najšťastnejšiu ženu na zemi, ale aspoň ju nič neprekvapovalo a spoliehala sa, že po zobudení ju počká rovnako obyčajný deň. Nanešťastie, zmena si ju uchmatne pre iné plány a prinesie jej rozchod s priateľom a odchod zo stáleho zamestnania.

Kiežby sa smela uvelebiť v domácom prostredí a jednoducho vziať najlepšiu pracovnú príležitosť, ktorá by bola ako ušitá na mieru jej snom, ale realita ju nenechá na pokoji.

Na pleciach jej leží zodpovednosť za mladšieho brata, a aby ho uživila, nechá sa zamestnať ako gazdiná v dome drzého a nanajvýš nepriateľsky naladeného advokáta.

Kedykoľvek nastane víkend, Ema nelení a už aj sa berie do pečenia zákuskov, vďaka čomu si onedlho získa prezývku madam Koláčová.

Ako slaný karamel sa pohráva s tajomstvom, ukazuje silu ženy, čistotu obetavosti a vtiahne do deja tak rýchlo, ako názov vyburcuje chuť po čomkoľvek, v čom by sa ucítil ozajstný slaný karamel.