AKTUALIZÁCIA: PH 2020: Veronika Vadovičová skončila štvrtá vo finále vzduchovej pušky v stoji

Atualizácia 30. augusta 7:40

"Čo mám povedať? Som sklamaná. Aspoň nejakú medailu som určite čakala, no tentoraz to nevyšlo," priznala pre paralympic.sk 38-ročná Vadovičová.

"Roky som viedla rebríčky, bola pre súperky výzvou a teraz ma dostali. Prichádzajú mladé baby a teraz im to vyšlo. Dve najmladšie brali medailu. To víťazstvo Indky je prekvapením, ale indický tím ide v poslednom čase v streľbe výrazne dopredu."

Po treťom mieste v kvalifikácii jej nenapadlo, že zostane bez medaily. "Bol to môj najhorší finálový výsledok za 2-3 roky. Potrebovala by som o päť bodov viac. Sama neviem prečo, ale padali mi stále nízke finálové desiatky. Z technického hľadiska to bolo jedno z mojich najlepších finále. Mala som dobrú pozíciu, netriasla sa mi ruka, ako sa mi bežne trasie, ale nestačilo to. Život však ide ďalej. Musím to zahodiť za hlavu."

Druhá disciplína, vzduchová puška v ľahu, ju čaká v stredu 1. septembra, aj v nej bude obhajovať zlato z Ria.

Pôvodná správa

Vadovičová skončila na PH 2020 v Tokiu v disciplíne R2 vzduchová puška v stoji na štvrtom mieste.  Zlato získala Avani Lekharová z Indie (249,6). Vadovičová postúpila do osemčlenného finále tretím najlepším výkonom v kvalifikácii (624,9).

Prečítajte si: PH 2020: Alena Kánová vyhrala pre Slovensko striebornú medailu!

                      PH 2020: Slovensko má ďalšiu medailu. Metelka vybojoval zlato a vytvoril nový rekord!

Veronika Vadovičová je najúspešnejšou slovenskou zdravotne postihnutou strelkyňou. Na piatich paralympijských hrách si dohromady vybojovala tri zlaté, jednu striebornú a jednu bronzovú medailu. Vo svete je považovaná za špičku.

"Keď som sa narodila, lekári mi nedávali viac ako deň života. Prakticky ma považovali za beznádejný prípad. Mala som totiž najťažšiu formu rázštepu chrbtice. Znamená to, že niekoľko stavcov bolo otvorených a miecha vytŕčala von. Okamžite po narodení ma museli operovať. Keď som prežila prvý deň, lekári mi dávali maximálne týždeň, po týždni hovorili maximálne o mesiaci. Keď som zvládla aj to, mama dostala ďalšie zlé správy. Varovali ju, že nikdy nebudem chodiť a že sa nikdy ani len neposadím," povedalapre portál sport.aktuality.sk.

So streleckými tréningami začala ako dieťa v lete počas prázdnin v Športovom streleckom klube Vištuk s trénerom Jozefom Širokým. V druhom ročníku tréner chcel, aby trénovala aj počas školského roka a postupne to viedlo k tomu, že sa začala zúčastňovať súťaží so zdravými strelcami.

"Keď sa mi začalo dariť, prišli na rad preteky v zahraničí. Prvýkrát som cestovala do Nemecka. Bola to pre nás veľká skúsenosť. Oproti ostatným sme mali celkom amatérske podmienky a vybavenie. Nepoznali sme pravidlá a dokonca sme s trénerom, ktorý sa tiež zúčastňoval súťaží, zdieľali len jednu pušku, pretože ja som, samozrejme, ešte žiadnu zbraň nemala."