Očkovanie či neočkovanie, nenávisť či Boh

Na prvý pohľad sa zdá, že je len málo toho, čo spôsobuje odlišnosti a že sú to veci zanedbateľné, ktoré si bez upozornenia niekedy aj ťažko všimnúť. Jedna skupina má hnedé vlasy, druhá zasa čierne. Niektorým tvárou v tvár možno prečítať smútok v zelených očiach a iným radosť v očiach modrých.

Je to záležitosť fyzická a po zemi kráča len zopár tých, ktorí niečomu takému prikladajú význam. Ale vnútro, to je čosi zložitejšie. V duši driemu sny, názory, zranenia a nádeje, spomienky aj vízie do budúcnosti. Nachádza sa v nej rozhodnutie a aj dôvod, ktorý k nemu viedol. Je v nej obsiahnutá celá človečina s jej jasom a aj temnotou.

Prečítajte si tiež: Kresťan nepije, netancuje, nefajčí a neflirtuje

Nie je prekvapujúce
Vo svetle skutočností teda nie je prekvapujúce, že sa postoje delia v otázkach malých aj veľkých. A v súčasnosti, v období, ktoré je beztak dosť zaťažujúce, sa navyše háda a prideľuje hodnota na základe toho, či sa niekto dal a či nedal zaočkovať vakcínou bojujúcou proti koronavírusu. Ukazuje sa, ako keby existovali dve pravdy a ich zástancovia medzi sebou vzájomne bojujú.

Skúma srdce
Boh je, ako inak, nenapodobiteľne dobrý a múdry, a tak je Jeho vyjadrenie celkom iné, než by sa dalo predpokladať. Keď sa s Ním začne viesť modlitba, to posledné, čo Ho zaujíma, je odpoveď na otázku, či je modliaci sa očkovaný alebo očkovanie jednoducho neznesie ani pri počutí. Nikoho neodmieta, ani jedného nehaní. Jediné, čo s dôkladnosťou skúma, je srdce. Koľko je v ňom miesta pre pokoj, aké túžby uprostred neho odpočívajú a koľkí ľudia sa doň zmestia.

Neposudzovať

Pokiaľ ide o lásku ako takú, tá, aspoň podľa jej najkrajšieho opisu v Prvom liste Korinťanom, nemá myslieť na zlé. Znamená to iba toľko, že nie je správne posudzovať a ani odsudzovať motívy druhých. Veď často sa človek nevyzná ani sám v sebe a nie je schopný odohnať zmätok. Tak prečo si myslíme, že dokážeme dostačujúco posúdiť konanie kohosi iného?

Každý, či už očkovacie centrum navštívil, alebo ho odmieta čo i len vidieť, má iste vlastné presvedčenie, ktoré ho núti pridať sa na tú či onú stranu. Napokon je predsa nemysliteľné, aby vládla nenávisť len preto, že sa nedelíme o spoločné istoty. Ak sa snažíme o pretváranie na svoj obraz, potom nerešpektujeme plán Najvyššieho, v rámci ktorého je dominantná jedinečnosť a absolútna originalita.

To dôležité
Problém so stále pretrvávajúcou epidémiou sa javí, ani čoby nemal konca, akoby sa ním malo ľudstvo zaoberať hádam aj o sto rokov neskôr. Možno je to neuveriteľné na predstavu, ale raz, jedného dňa, sa skončí a ostane iba nepekná spomienka. Medziľudské vzťahy však sú, boli a aj vždy budú potrebné pre plnohodnotný život, a keď sa trápenie pominie, musíme robiť čokoľvek, čo je v našich silách, aby sme si udržali to, prečo sa oplatí dýchať a aj zomrieť. Boh radí sústrediť sa na neviditeľné, a nie viditeľné. Viditeľné je dočasné, kým neviditeľné stojí na hodnotách presahujúcich čas aj priestor. Keď sa zem prestane krútiť a skončí sa svet, láska zostane. A láska je Boh.