Takto málo stačilo na to, aby sa dostal z väzenia!

V neslobode mal stráviť zvyšok života, čo iste ani zďaleka nevystihovalo jeho chlapčenské sny o ligotavej budúcnosti.

Nuž ale on, rovnako ako zrejme každý, kto sa dostal cez prah dospelosti musel pochopiť, že fungovanie vo svete len málokedy plynie podľa vopred daného plánu a že občas alebo lepšie napísané, dosť často, sa človek musí vyrovnať s tvrdou realitou. Obzvlášť to platí v prípade, že situácia je následkom nesprávneho rozhodnutia. Nech je to akokoľvek kruté a namáhavé, vtedy treba jednoducho zaťať zuby, nadýchnuť sa a čeliť okolnostiam s kráľovskou silou.

Ponuka
Mládenec sa nestihol spamätať z jedného prekvapenia, a už aj k nemu prišlo ďalšie. Panovník, ktorý ho predtým zbavil voľného pohybu, mu odrazu ponúkal možnosť vykúpenia. „Môžeš byť slobodný," zahlásil kráľ, ale ihneď dal najavo, že má jednu jednoduchú, ale zásadnú podmienku. „Musíš si sadnúť na voz a nechať sa povoziť po celom meste. Ľudia si ťa budú môcť obzerať, a ak to vydržíš, potom si prepustený."

Prečítajte si: Šokujúce svedectvo bývalého mafiána!

Niekto by si pomyslel, že ľahšia by požiadavka ani byť nemohla. Naozaj je dostačujúce sa verejne nechať previezť? Mládenec, napočudovanie, zosmutnel. Svoju nespokojnosť vysvetlil tak, že neznesie posmešky a pohŕdanie celého mesta.

„Budú na mňa pokrikovať, urážať ma a odsudzovať," ponosoval sa väzeň.
Nič ale nezmohol. Keď chcel znovu žiť ako predtým alebo sa pokúsiť byť lepším, neostávalo mu iné, ako súhlasiť.

Mlieko
Kým si sadol na voz, dostal ďalšiu, ešte zvláštnejšiu inštrukciu. Do rúk mu vtisli misku s mliekom a kázali mu držať ju tak, aby sa ani jedna kvapka nevyliala. Ak to nedodrží, stihne ho smrť.
Mládenec ani nemohol byť vystrašenejší. Misku strážil pozorne, chránil ju, ako keby držal novorodenca.

Čas, ktorý strávil vo voze, sa mu zdal nekonečný, ale napokon predsa skončil a on si šťastne povzdychol. „Tak čo, ako si sa cítil, keď na teba pokrikovali a hanili tvoje meno?" spýtal sa ho kráľ. Mládenec si pretrel čelo. „Ľudia? Ach, ani som si ich nevšimol. Tak veľmi som sa sústredil na život, na to, aby som oň neprišiel pre rozliate mlieko, až som prepočul dianie na uliciach."

Myslím, že v jeho príbehu je skryté ponaučenie pre všetkých smrteľníkov. Záležitosti týkajúce sa názorov známych aj menej známych, sa na prvý pohľad tvária, akoby od nich závisel svet. V skutočnosti sú to iba maličkosti, ktoré vyblednú, akonáhle zaklope na dvere život v jeho šírke.

Nemali by sme vyčkávať, kým bude naša existencia visieť na vlásku, radšej sa aj bez nešťastia sústreďme na niečo väčšie. Prečo hľadieť na burinu, keď hore svietia hviezdy? Boh zaiste pomôže a naučí, čo a ako má byť.