Iba Boh nadeľuje rozum aj cit

Veď koniec-koncov ako tí, ktorým Boh nadelil vskutku všeličo, zlyhávame. Máme k dispozícii čas a pokojne ho nechávame, aby preplával do nenávratna. Ani len zamávanie mu nevenujeme, iba žmurkneme a z dneška je starý a navždy mŕtvy včerajšok.

Prečítajte si tiež: Nikdy nie sme natoľko starí, aby sme sa nemohli nechať Bohom utíšiť

Máme život ako dar najvzácnejšej kvality, ďaleko prevyšujúci zlato či striebro a predsa v ňom tápame. Neskoro sa ospravedlňujeme, nevšímame si a sme ľahostajní, pretože nám uniká pohľad na zázrak, ktorý Boh deň čo deň kladie pod nohy. Nech však akokoľvek málo chápeme podstatu, nie je neskoro zmeniť a prisúdiť hodnotu tam, kam patrí. Začať by sa mohlo troma záležitosťami, bez ktorých sa človek, či chce či nechce, jednoducho nezaobíde.

Myseľ

Múdrosť je dielom Boha, On ju vynašiel, je ňou prešpikovaný a nadelil ju aj ľudstvu. Nie je potrebná iba v prostredí školy, keď žiak za ošúchanou lavicou musí naspamäť odrecitovať chemickú tabuľku prvkov či poznať rozdiel medzi romantizmom a realizmom v literatúre.

Bez rozumnosti nie je možné vytvárať zdravé a na pravde založené vzťahy, je dôležité ju uchopiť pri najmenšom rozhodnutí. Ako strávime 24 hodín a či zaspíme so spokojnosťou, to všetko má na starosti múdrosť. Je nanajvýš nutné ju mať, využívať a tešiť sa, že Boh je natoľko vynaliezavý a štedrý, že z nej bohato kvapká na myseľ.

Emócie

V poetickom ponímaní sa vravieva, že pravá človečina má kolísku v srdci. Nech však zaznie akýkoľvek názov, v skutočnosti sa hovorí o emóciách. Nikto, prirodzene, netvrdí, že sa nimi máme nechať ovládať a že sa budeme podriaďovať každému rozmaru, ktorý prikážu, to by bolo na zbláznenie. Je ale potrebné priznať si, že schopnosť ľúbiť, súcitiť, dokonca aj hnevať sa, je privilégium. Dal ho tvorca neba a zeme a chce, aby sme sa ako jeho stvorenie nebáli prejavovať, čo cítime. Aj preto vymyslel smiech na rozveselenie a plač na prečistenie.

Telo

Zdá sa, akoby spoločnosť dokázala bez problémov obstáť vo svete preplnenom povinnosťami aj bez pohybu. Nehýbeme nohami, nevyužívame ruky. Keby ale Boh zamýšľal, aby sme jestvovali len pre sedenie a spánok, neposlal by chôdzu, nenavrhol beh, neposkytol objatia. A to ani nespomínam tanec, ktorý, ako som presvedčená, je jednou z najčastejších činností v nebi. Raz darmo, telo má potenciál, ktorého veľkosť si ani fantázia nevie predstaviť.