Figové listy nahotu určite neskryjú

Nie je dostatočné navŕšiť na ťažkosť niečo iné, aby sa prekryla a nemuselo sa premýšľať, ako by sa mohlo s eleganciou vyštverať z bahna a očistiť si topánky. Figové listy celkom iste nezmenia realitu, iba ak oddialia nevyhnutné.

V záhrade
Na počiatku vekov, keď sa svet dal bez preháňania nazvať dokonalým, žili dvaja ľudia.
Muž a žena, Adam a Eva. Domovom im bola rajská záhrada, v nej sa pohybovali, prehlbovali už aj tak hlboké spojenie a tešili sa z blízkosti Boha.

Prečítajte si: Boh je jediný, kto dokáže zbaviť hanby

K dispozícii mali všetko-všetučko, len natiahli ruky a odtrhli kúsok delikátneho ovocia. Keď nechutilo jedno, najedli sa druhého, na výber bolo z dobrôt, o ktorých by sme sa ani neodvážili snívať. Pravda, ako vždy, aj tam číhalo riziko straty zdravého rozumu. Jediný zakázaný strom, o ktorom Boh prehlásil, že nie je dovolené sa ho dotýkať, ich spočiatku nemátal. Veď ani zďaleka sa nemohli považovať za ochudobnených, naopak, patrilo im bohatstvo celej zeme.

Had

„Ja byť vami, neriadil by som sa nejakým príkazom. Predstavte si, aké by bolo lahodné okúsiť zakázané jablko," dovolil si raz prehovoriť had. Jeho poslaním bolo škodiť, pokúšať a vymýšľať kadejaké nehanebnosti, len aby narušil dovtedy nenarušené šťastie.

„Ale my máme iné stromy, nemôžeme sa sťažovať," bránila sa spokojne si nažívajúca dvojica. Iste, Eve sa už mierne zakrútila hlava, ovládla ju túžba. Ešte sa ale dalo odolávať, ešte sa hriech nepriplazil do srdca.

„Keď si dáte, budete ako Boh. Povedzte, že to nechcete. Nie je nikto, kto by sa Mu nerád podobal. Skúste a uvidíte, že neklamem," zvádzal zvodca, a síce nie viditeľne, ale vnútorne sa ceril. Zákernosť ho dusila, skoro by ju aj prejavil, ale dobre vedel, čo má robiť a ako zapôsobiť.
Eve sa prudko dvíhala a klesala hruď. Čo také by sa udialo, keby podľahla? Boh sa ani nemusí dozvedieť, čoho sa dopustila, môže to byť tajomstvo.

Možno vás zaujme: Iba Boh nadeľuje rozum aj cit

Chytro a nanajvýš rozochvene, aby nemala kedy premýšľať a nebodaj si nápad rozmyslieť, načiahla sa a zjedla neposlušnosť. Adam sa tiež nechal obalamutiť, hltal a prežúval, akoby nikdy predtým nemal v ústach jediné sústo.

Nahota
Že to bolo nesprávne rozhodnutie, sa presvedčili ihneď a zaraz. Dokonalosť zmizla,  zrodil sa neznámy pocit viny. Pribudla osamelosť, smútok a sklamanie. Adam a Eva si uvedomili, že sú nahí, a aj keď im to predtým vonkoncom neprekážalo, potom sa od poníženia priam rozplývali. S poriadnou hrčou v hrdle sa ponáhľali, našli zopár figových listov a zaodeli si telá. Ukryli sa každý na iné miesto a čakali, čo ich stihne.

Och, aké bolo zbytočné skúšať hru na neviditeľných! Boh ich našiel, zaujímal sa, kde sú, prechádzal sa po dĺžke záhrady a načúval odpovedi. Za vykonané ich nepochválil, to veru nie. Avšak smiešne figové listy odhodil a zaodel ich do ním zhotoveného kožuchu. Aby nahota neprinášala bolesť. Aby nedoniesla zimu. Aby bolo postarané.

Náhrada
V storočí, ktoré je nám vlastné, nás netrápi nahota ako taká. Zožierajú nás nevypovedané slová, skončené priateľstvá a záležitosti, o ktoré sme zbabelí čo i len myšlienkou zavadiť. Nepoužívame figové listy, berieme si, čo možnosti dneška ponúkajú. Zaneprázdňujeme sa prácou, vyhľadávame únik vo fľašiach a uspokojenie v cudzích telách. Problém ale chce iné riešenie. Problém chce Boha.