Toxický vzťah nie je možné označiť od začiatku ako nebezpečný. Často ho totiž sprevádza spočiatku čistý úmysel, pevné puto a aj pekné spomienky.
Až neskôr, keď nie je ostražitosť tam, kde by byť mala, rozlieva sa postupný jed. Tečie a tečie, spôsobuje otravu a ničí dušu i telo. Konečnou kapitolou môže byť až nezvratná smrť. Zomrie sa možno (a dosť pravdepodobne) nie fyzicky, ale v srdci sa čosi navždy odlomí.
Dvaja bratia
Narodili sa dvaja bratia, ktorých rodičia pomenovali Kain a Ábel. Panovala medzi nimi rozdielnosť, ale tak sa to na súrodencov raz patrí. Rozlične pracovali, inak zmýšľali, ale preto ešte neprestali byť zviazaní krvou. Bolo medzi nimi spojenie vytvorené Bohom, určené na večné trvanie.
Obeta
Ábel obetoval Bohu obeť, daroval mu prvorodené zo zvierat, čím preukázal nesmiernu úctu. Ani netreba vravieť, že Stvoriteľovi sa to páčilo, usmial sa a z neba pohladil štedrého muža. Už menšiu radosť mu spôsobila obeta Kainova, tú neprijal tak potešene. On mu totiž nechal nie najlepšie, ako keby si ho menej vážil. Ako keby k všetkému zachovával pasivitu. A Kain to vedel, avšak namiesto toho, aby sa zamyslel nad vlastnou nesprávnou voľbou, zdvíhal sa mu žalúdok nad šťastím jeho brata. Závidel, žiarlil a hneval sa. Och, ako veľmi sa len hneval, až sa mu tvár zamračila.
Varovanie
Boh si to všimol a varoval ho. „Kain, prečo sa tak tváriš? Veď aj teba mám rád. Konaj dobro, inak spadneš do priepasti, z ktorej nebude úniku. Hriech na teba striehne," dal si Boh záležať a upozornil ho, že zlo premôže jedine dobrom. Kain si, žiaľ, povedať nedal. Vyčíhal si na brata, žiarlivosť mu zatemnela zmysly. Bolo to úplné zatmenie mysle, zatvrdnutie srdca. Vylákal ho na pole a pod rúškom zdanlivého súkromia spáchal ohavnosť. Vraždil. Brat jeho vinou dodýchal a telo ochladlo večným spánkom.
Možno vás zaujme: Za zlým správaním je vždy oveľa väčší príbeh
Trest
Kain si naivne nahováral, že sa jeho čin utají. V zaslepenosti predpokladal, že Boh, hoc je vševediaci, nič nevie. On ale vedel, pridobre videl a aj sa mužovi pripomenul. Najvyšší mu vymeral trest. Zostal nažive, dokonca ho označil tak, že nesmel byť zabitý nijakou ľudskou rukou. Našiel si aj ženu, aj deti sa mu narodili. Ale už nikdy nebol ako predtým. Odmenou za vraždu sa mu stal nepokoj, ktorý musel znášať. Nebýval viac blízko pri Bohu, krv jeho brata neprestajne volala a pripomínala sa mu.
Tak to je
Žiarlivosť pôsobí ako čosi nevinné. Len trochu nedoprajeme, málo závidíme. Občas trochu v mysli splietame scenáre, ktoré sa neodvážime vysloviť nahlas. Áno, vtedy to nič neznamená. Skoro ako hra. Prirodzená reakcia. Avšak pozor! Hriech panuje, a ak sa raz nedá dôraz na dobro, vzíde z ničoho niečo smrteľné. Žiarlivosť, ktorá zabije.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies