BRATISLAVA - Plénum v piatok neschválilo dve novely z dielne mimoparlamentnej strany Hlas-SD. Nesúhlasilo ani s návrhmi Kotlebovej strany či Smeru-SD. Odobrili výročnú správu o členstve SR v EÚ a aktuálne priority vyplývajúce z pracovného programu Európskej komisie.
Novela týkajúca sa dôchodkov a pokračovania garančného mechanizmu ďalej hovorila o tom, že v prípade, ak poberali dôchodcovia nízky dôchodok a dôchodcovská inflácia je vypočítaná nízko, mali mať garantovanú minimálnu valorizáciu vo výške dvoch percent priemerného dôchodku na Slovensku.
Návrhom o pandemickej OČR chceli poslanci garantovať každému rodičovi, ktorý bude z donútenia vážnou udalosťou, pandémiou či vládou musieť zostať doma, že bude dostávať OČR počas celej doby trvania potreby starostlivosti/ošetrovania, a to vo výške 75 % denného vymeriavacieho základu.
Návrhy neschválili ani poslancom Smeru-SD
Národná rada nevykoná kontrolnú činnosť opatrení verejnej energetickej politiky v súvislosti so zmiernením negatívnych dosahov na ceny energií voči vláde, vedúcim ústredných orgánov a vyšším štátnym funkcionárom. Plénum vo štvrtok (21. 10.) neschválilo návrh, ktorý predložili poslanci Smeru-SD.
Opoziční poslanci chceli požiadať vládu, aby predložila na rokovanie parlamentu správu o verejnej energetickej politike a jej riešeniach v súvislosti s aktuálnymi energetickými trendmi, vývojom na trhu s energiami a so zmiernením negatívnych dosahov na ceny energií. Zároveň chceli v uznesení odporučiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví prijať účinné opatrenia na odstránenie meškania pri príprave a schválení regulačnej politiky na nové regulačné obdobie.
"Zo dňa na deň sa stupňujú problémy vyvolávané nekontrolovateľným rastom cien energií. Energetická politika nezodpovedá aktuálnemu stavu vo vývoji globálnych energetických trendov a vývoju trhu s energiami," uviedli predkladatelia v odôvodnení návrhu na vykonanie kontrolnej činnosti.
Odmietli i návrhy z dielne ĽSNS
Navrhovali napríklad rozšíriť právomoc Ústavného súdu SR rozhodovať o odvolaniach proti rozhodnutiam o odškodnení poškodenia zdravia v súvislosti s očkovaním proti ochoreniu COVID-19.
Poslanci okolo Mariana Kotlebu chceli zároveň novelou zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia zaviesť systém odškodňovania poškodených očkovaním proti ochoreniu COVID-19. Odvolacím orgánom mal byť Ústavný súd.
Možno vás zaujme: Skončili milióny eur z pandemickej pomoci v schránkových firmách? Kollár hovorí o hyenizme
Plénum tiež nepodporilo návrh, ktorý mal zjednodušiť proces získania a držby vodičského oprávnenia skupiny C1. Žiadatelia vodičského oprávnenia skupiny C1 by boli podľa návrhu odbremenení od povinnosti robiť psychotesty, lekárske prehliadky a povinnú základnú kvalifikáciu vodičov. Chceli tiež, aby boli od tejto povinnosti oslobodení aj majitelia vodičských oprávnení C1, ktorí v súčasnosti musia chodiť na opakované psychotesty, lekárske prehliadky a povinnú základnú kvalifikáciu každých päť rokov.
Poslanci ďalej neschválili návrh ústavného zákona, ktorý mal za cieľ zabezpečiť posilnenie transparentnosti verejných financií zavedením limitu verejných výdavkov ako "systémového rozpočtového nástroja na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti".
Čo poslanci odobrili?
Poslanci odobrili výročnú správu o členstve SR v EÚ za rok 2020 a aktuálne priority vyplývajúce z pracovného programu Európskej komisie na rok 2021. Zároveň plénum zobralo na vedomie aj správu o činnosti Výboru NR SR pre európske záležitosti za obdobie od 1. januára 2020 do 28. februára 2021
Správa hovorí, že rok 2020 bol pre EÚ kľúčovým obdobím z dôvodu prijímania bezprecedentných opatrení na boj s pandémiou ochorenia COVID-19 a jej následkami. Európske spoločenstvo tiež dosiahlo viaceré strategické rozhodnutia, ako dosiahnutie dohody na zvýšenie klimatických ambícií EÚ, viacročný rozpočet EÚ na roky 2021 - 2027 či fungovanie budúcich vzťahov EÚ so Spojeným kráľovstvom.
Pandémia bola podľa správy "jedinečnou príležitosťou demonštrovať solidaritu medzi členskými štátmi a akcieschopnosť EÚ". Pandémia priniesla aj potrebu repatriácie občanov. Slovensko v rámci tohto procesu repatriovalo 6 469 osôb zo 110 krajín a území sveta. "EÚ si z pandémie odnáša lekciu o potrebe väčšej flexibility a intenzívnejšej spolupráce a koordinácie medzi inštitúciami a jednotlivými členskými štátmi," konštatujú autori správy.
Prečítajte si: Rada Európy je znepokojená situáciou okolo interrupcií na Slovensku
Za dôležitú tiež považuje správa dohodu na Nástroji EÚ pre budúce generácie (NextGenerationEU). Zabezpečiť má dostatočné zdroje na modernizáciu národných ekonomík i prekonanie následkov pandémie.
Európska komisia predstavila v roku 2020 nové reformné politiky, ako napríklad Európsku zelenú dohodu, stanovila svoje plány pre digitálnu budúcnosť Európy a tiež prijala plán pre silnú sociálnu Európu s cieľom vykonávať Európsky pilier sociálnych práv.
"Slovenská republika sa otvorene, no s vlastným kritickým názorom, prihlásila k viacerým iniciatívam vrátane zelenej tranzície a ambicióznym klimatickým záväzkom EÚ do roku 2050," píše sa v materiáli.
Úspešné presadzovanie našich záujmov ovplyvňuje podľa správy aj schopnosť mobilizovať partnerov a podporovateľov. "Slovenská republika svoje pozície v uplynulom roku presadzovala najmä v rámci regionálnych formátov, akými sú Vyšehradská skupina (V4 – ČR, Maďarsko, Poľsko, SR) alebo Slavkovský formát (S3 – ČR, Rakúsko, SR), ale do popredia sa dostala potreba formovania krátkodobých tematických aliancií pri jednotlivých rozhodnutiach," skonštatovali autori správy.
Príležitosťou na pomenovanie výziev a ich riešení má byť aj plánovaná Konferencia o budúcnosti Európy.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies